MALACKY – Poslednú májovú sobotu sa konalo viacero zaujímavých podujatí. Nakoľko však nie všetky z nich mali komfortné spojenie z a do hlavného mesta, nakoniec sme sa rozhodli pre zmapovanie dlhoročnej veterán rallye Malačan, ktorú si mnohí z vás ešte pamätajú aj ako Kameňák.
Na rozdiel od iných auto-moto podujatí, na ktorých je pred štartom pomerne málo času na fotenie, veterán rallye Malačan ponúka ideálne podmienky pre všetky vekové kategórie. Počas celého dopoludnia môžete v areáli zámockého parku obdivovať celú plejádu historických automobilov i motocyklov, počúvať retro muziku, dopriať si chutné občerstvenie a hlasovať za najkrajšieho veterána podujatia. Ale poďme pekne po poriadku.
Okolo deviatej hodiny začali do zámockého parku postupne prichádzať prvé veterány. Niektorí vodiči si síce dali ešte kolečko slávy navyše, no väčšina posádok sa po vystúpení z vozidla pustila do družnej debaty so svojimi kamarátmi. Veď to určite veľmi dobre poznáte. Samé chlapské reči o tom, čo sa im za uplynulý rok podarilo, čo všetko museli na svojom miláčikovi opravovať, ako a kde zháňali náhradné diely a či vedia v tomto smere poradiť aj ostatným kolegom od fachu. Skrátka nič pre ženy, ktoré rady nakupujú, okopávajú záhradu, varia francúzske zemiaky a popíjajú kávičku. 😛
Ak ste si doteraz mysleli, že Záhoráci okrem kvasenej kapusty nič iné nemajú, ste na omyle. 😛 Na tomto tradičnom podujatí sa totiž predstavila celá plejáda domácich i zahraničných veteránov rôznych rokov výroby. Hoci sa čoraz viac ľudí pozerá po robustných „Ameriikách“, aj staré dobré Aerovky majú svoje čaro. Veď čo môže byť lepšie, ako v letných horúčavách nasadnúť do starého dobré kabrioletu a v rozopnutej košeli, či blúzke si popri riekach, či vodných nádržiach vychutnať romantickú jazdu do slovenských hôr a dolín. Ak k tomu pridáme vejúci vietor do vlasov, čo viac si môže človek priať? Azda len plnú nádrž a opravené cesty. 😉
Aby sme však neprotežovali iba jednu skupinu účastníkov, musíme spomenúť aj početný zástup motoristov, ktorí sem prišli odprezentovať svojich nablýskaných tátošov československej produkcie. Jeden by ani nevedel, ktorý si má vybrať, na ktorý má nasadnúť. Najoptimálnejšie by asi boli Sajdky, no aj na nich potrebujete mať počas jazdy prilbu.
A keďže k historickej technike neodmysliteľne patrí aj retro muzika, o dobrú náladu sa aj tento krát postaral nám neznámy gitarista v šedom klobúku a kockovanej košeli, ktorý po celý čas vyhrával tie najznámejšie domáce i zahraničné hity rokov minulých. Stačilo si iba lognúť do seba niečo „z dennej ponuky“ a razom ste spievali spolu s ním.
Komu už Sebechlebskí hudci vyhrávali v žalúdku a z hrdla sa mu prášilo sťaby prach z poľnej cesty, mohol sa presunúť do najbližších stánkov s občerstvením. V jednom sa predávalo niečo pod zub, v druhom jedlo v tekutom stave – rozumej alko a nealko nápoje. Zdá sa však, že organizátori akosi návštevnosť podujatia podcenili. Kofola sa minula už hneď ráno, a tak museli doviezť ďalší sud. Vonku žiaľ bolo tak teplo, že ani ten do konca akcie nevydržal. Aspoň, že piva a minerálky bolo dosť. Keby však obsluhu nezabezpečovali šarmantné dievčence s dlhšími vlasmi a slnečnými okuliarmi, neviem, neviem, či by im bolo odpustené. Pivo bolo fajn, ale tá klobása… No nič, poďme ďalej. 🙂
Aj tento krát bolo možné hlasovať o najkrajšie vozidlá podujatia. Zaujímavosťou je, že okrem predsedu klubu a odbornej poroty sa do hlasovania mohli zapojiť aj prítomní návštevníci, ktorí na hlasovacie lístky mali napísať štartovné číslo, alebo názov automobilu a motocyklu. Nuž a ako to už býva – niekto v tom mal jasno od samého začiatku, iný potreboval na rozhodnutie pomerne viac času. No či už ste hlasovali tak, alebo onak, nakoniec z automobilov aj tak vyhrala „Amerika“.
Pár minút po dvanástej hodine prišla na rad prvá časť slávnostného vyhodnotenia, na ktorej sa vyhlásilo naj vozidlo do roku 1945, naj vozidlo po roku 1945 a naj motocykel. Nechýbalo ani spomínané vyhodnotenie diváckeho hlasovania a cena predsedu klubu. Aj keď sme mali svojich favoritov, víťazom bol v podstate každý, kto sa prišiel v tomto horúcom počasí odprezentovať so svojim veteránom.
Cca o 12:30 sa zúčastnené veterány postupne začali zoraďovať na odjazd. Medzi jednotlivými posádkami neboli len tí skôr narodení, ale aj zástupcovia mladšej generácie a rodiny s deťmi, prípadne s nejakým domácim miláčikom. Nie, nemýlite sa. Svokra to rozhodne nebola. 😀
A potom už prišiel ten vytúžený a pre niektorých návštevníkov aj dlho očakávaný okamih. Motory pracovali na plné obrátky, posádky sedeli na svojich miestach ako osy na bobóne, kameramani a fotografi stáli pevne na svojich pozíciách a všetci čakali na oficiálny štart spanilej jazdy Záhorím. Niektorí návštevníci sa síce s hanbou pristihli pri tom, že akosi trochu poprdkávajú, nakoniec sa ale ukázalo, že to nie sú oni, ale legendárny DDR Trabant. 😀
Jednotlivé vozidlá i motocykle začali rad za radom opúšťať areál zámockého parku. Za asistencie polície, odbočili doprava na ulicu Duklianskych hrdinov a po niekoľkých sekundách nám zmizli zo zorného poľa.
Keď sme sa konečne spamätali z vône benzínu, po účastníkoch a organizátoroch akcie už nebolo ani chýru, ani slychu. Jediná pamiatka, ktorá po nich ostala bol starý Pálffyovský kaštieľ, ktorý na svojom mieste nehybne stojí už od polovice 17. storočia.
Možno by sa mohlo zdať, že tak ako sme do Malaciek vlakom prišli, tak sme aj odišli. No nie je to celkom pravda. Na spiatočnej ceste sme sa totiž ešte zastavili v obci Zohor, ktorá bola cieľovom tohto veteránskeho podujatia. Kým sme sa ale doplazili k tamojšiemu kultúrnemu domu, všetci účastníci už boli dávno tam a pochutnávali si na pripravenom občerstvení.
Aj keď sa to niekomu nezdá, druhú časť vyhodnotenia tejto akcie, v rámci ktorého sa ako ceny odovzdávali malacké cepy, sme stihli len tak tak.
No čo čert nechcel, okolnosti na dokumentáciu veteránov k nám ako na potvoru neboli priaznivé. Nie, že by sa vonku ochladilo a začalo liať ako z krhle, no jednotliví účastníci sa postupne začali poberať domov do svojich príbytkov. O nás nejde, my sme si svoje odkrútili už v Malackách. Ale ako k tomu prídu miestni obyvatelia, ktorí sa na výstavu historických vozidiel tak veľmi tešili? Nuž tak, že si zúčastnenú techniku pozrú na internete. Každé podujatie má totiž väčšinou svoje silné aj slabé stránky. Inými slovami povedané, vždy je čo zlepšovať.
Dali sme si ešte pivo, koláč i ovocnú zmrzlinu a cestou domov sa pomaly chystali na ďalšiu akciu. Keď už nejako inak, tak aspoň kilometricky to tak vychádza. Nezabudnite si ale so sebou zobrať dostatok vecí na jedenie i oblečenie. Tento raz to totiž bude na dlhšie. 😉
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment