KYSUCE – V predošlom článku sme spomínali, že spodný úsek trate medzi Kubátkoviou a Skanzenom je už kompletne zrekonštruovaný, no pre odstraňovanie drobných nedostatkov na ňom ešte vlaky nepremávajú. A keďže sme si ho pre krátkosť času nestihli prejsť ani pešo, boli sme rozhodnutí vrátiť sa tam znova. Nuž a kedy inokedy ak nie za pekného jesenného počasia.
Veru tak. Pozorne sme sledovali predpovede meteorológov a keď nebola poruka iná veteránska akcia, tretiu októbrovú sobotu toho istého roku sme opätovne zavítali na Vychylovku. Pravidelné vlaky nás tentokrát odviezli až do Čadce, kde sme viac-menej komfortne prestúpili do modrého autobusu do Novej Bystrice. No hoci sme sa tam neplánovali veľmi zdržiavať, nadväzný program sme pripravený nemali. Skrátka čo sa podarí, to sa podarí.
Mapovanie kysuckej úzkorozchodky sme začali na samom začiatku trate – v priestoroch nenápadnej stanice Kubátkovia nachádzajúcej sa hneď vedľa prístupovej cesty na Vychylovku. Stanica je tvorená novým vydláždeným nástupišťom na strane cesty a dvoma koľajami, ktoré sa na oboch koncom spájajú do jednej, ktorá v smere od skanzenu končí štrkovým násypom a dreveným podvalom s výstražnou značkou v blízkosti prvých rodinných domov. Ak by sme sa ale presunuli o niekoľko desaťročí späť, koľajnice by plynulo pokračovali až do obce Oščadnica. V súčasnosti síce ešte nie je na stanici vybudované žiadne zázemie, no v budúcnosti by z nej malo stať plnohodnotné nástupné miesto na lesnú železnicu so všetkým čo k tomu patrí.
Zrekonštruovaná trať sa za stanicou stáča doprava a po prekročení asfaltovej cesty potoka Vydrica (km 0,2) sa opäť stáča doľava a vedie súbežne s cestou.
Následne pomaly stúpa a pokračuje viacerými miernymi zákrutami, pričom spočiatku vedie v príjemnom lesnom prostredí.
O niečo neskôr sa nám po pravej strane naskytne nádherný pohľad na malebnú kysuckú krajinu.
Kráčali sme po telese trate ďalej, keď tu zrazu sme v diaľke započuli zvuk dieselovej lokomotívy, ktorý bolo neskôr počuť o niečo hlasnejšie. Najprv sme si mysleli, že ide o pravidelný spoj, ktorý odchádza zo Skanzenu k 1. medzistaničnej úvrati, no mýlili sme sa. Po chvíli sa totiž pred nami objavila historická súprava tvorená dvojicou vyhliadkových vozňov a lokomotívami DH 120 na oboch koncoch. To sme už ale bezpečne stáli mimo koľajiska a prekvapene pozerali na výletný vláčik. Nevedeli sme totiž, že drobné technické nedostatky už boli na trati odstránená a preprava cestujúcich bola opätovne povolená.
Na pravej strane sa nachádzalo zopár rodinných domov so záhradami. Ich majitelia tak majú možnosť sledovať prevádzku na železničke priamo z okna. No nie je to super?
Prešli sme cez ďalší most a železničné priecestie a pred nami sa opätovne objavila otvorená krajina s dvojicou dreveničiek popri trati.
V km 1,8 sme opätovne prekročili menší most a pred nami sa objavilo staré známe depo lesnej železnice. Po ľavej strane sa nachádzalo pôvodné nástupisko na jazdy vlakom. Nakoľko tu ale nie je žiadny prístrešok a návštevníci museli čakať na spoj prakticky pod holým nebom, vybudovala sa súčasná budova stanice s krytým perónom, v ktorej si môžete zakúpiť nie len cestovné lístky, suveníry a vstupenky do skanzenu, ale aj pozrieť malú výstavu venovanú lesnej železnici, či ísť na toaletu.
Keď sme dorazili na útulnú staničku, vládla na nej pokojná atmosféra. Hlavná turistická sezóna už bola skončená a návštevníkov bolo citeľne menej. Po doplnení energie sme síce pôvodne plánovali nejaký kratší výlet po kysuckom regióne, no obnovenie premávky po prvom úseku lesnej železnice rázom všetko zmenila.
Zakúpili sme si cestovný lístok a spolu ďalšími výletníkmi nastúpili do pristavenej súpravy. Ba dokonca sa našli aj takí, ktorí si prišli vychutnať neopakovateľnú jazdu drezinou V 760/2004 na Oravu. Trasa výletného vláčika viedla zo Skanzenu po zrekonštruovanej trati do stanice Kubátkovia (bez zastavenia) a následne cez Skanzen (bez zastavenia a Chmúru k 1. medzistaničnej úvrati, odkiaľ sme sa vrátili späť do Skanzenu.
Nuž a ako by to bolo keby sme vám túto jazdu jesennou krajinou neponúkli aj na videu. Pre správne zobrazenie si nezabudnite v nastaveniach prepnúť na HD kvalitu.
Koľko ľudí sa vybralo na pešiu prehliadku Skanzenu nevedno. Po vystúpení z vlaku a krátkom občerstvení sme zistili, že najbližší autobusový spoj už nestihneme a vybrať sa pešo na míle vzdialenú ďalšiu zastávku by bolo vysoko neefektívne. Aby sme do odchodu nasledujúceho spoja využili čas, vybrali sme sa ešte zmapovať prevádzku na obnovenom úseku lesnej železnice. A oplatilo sa. Zistili sme totiž, že z dôvodu malého počtu cestujúcich bola klasická súprava na poslednom spoji nahradená malou drezinou.
Deň sa pomaly chýlil k svojmu záveru a nás čakal už iba spiatočný návrat do hlavného mesta. Autobus našťastie hornú zastávku pri Skanzene nevynechal a my sme nemuseli riešiť ako sa dostaneme domov. A hoci sme nakoniec okrem Vychylovky nikde inde neboli, domov sme sa vracali s úžasnými zážitkami a peknými fotografiami. Kysucko-Oravskú lesnú železnicu sme síce týmto výletom úspešne celú zmapovali, no na Kysuce sme sa predsa len ešte vrátili. Stalo sa tak v máji minulého roka v rámci Dňa železnice. Ale o tom až nabudúce.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment