ŠENKVICE – Mesiac apríl je už tradične symbolom začiatku novej veteránskej sezóny. Je síce pravda, že niektoré menšie kluby a spolky robievajú akcie aj v zimnom období, no kolotoč podujatí sa naplno začne rozbiehať až v priebehu apríla a mája. A keďže vám na týchto stránkach chceme priniesť pohľady na najrôznejšie akcie u nás i v zahraničí, vybrali sme na prvé z takýchto podujatí. A to nie len ako redaktori, ale aj účastníci. Ale veď nepredbiehajme.
Do nenápadnej obce bratislavského kraja sme dorazili v dostatočnom predstihu. Vystúpili sme z pravidelného osobného vlaku a pomalým tempom sa presúvali na miesto určenia. Vonku vládlo príjemné jarné počasie. Spočiatku síce bolo zamračené, no s pribúdajúcim časom sa na oblohe predsa len objavilo slniečko. Na neveľkom námestí Gabriela Kolinoviča – Šenkvického, pomenovaného podľa významnej osobnosti slovenských Chorvátov a uznávaného historika (24.03.1698 – 22.12.1770), nás okrem organizátorov privítali aj prví účastníci, ktorí veselo debatovali so svojimi kamarátmi.
Aj keď tam zo začiatku veľa vozidiel ešte nebolo, k umocneniu atmosféry prispela špeciálna skladba venovaná tomuto podujatiu. „Na námestí v Šenkviciach už je jasný deň. Ľudia čakajú, motory hučia, to je sen. Veterány si pripravené, na cestu vyrazíme. Sezónu začíname, to my sa nezastavíme…“
Aby sme stále nemali zábery iba z jedného a toho istého miesta, rozhodli sme príjazd veteránov zmapovať na neďalekej príjazdovej ceste. Sadli si do trávy a čakali na jednotlivé posádky. Voľný čas medzi dokumentovaním sme využili na rozhovor s jedným z účastníkov, ktorý rovnako ako my mapoval príchod veteránov. „Kalendár podujatí sleduje môj syn. Povie mi čo sa kde koná a ja rozhodnem, kam pôjdeme. Okrem tamojších zrazov chodievame aj po rôznych múzeách doma i v zahraničí a obdivujeme historickú techniku. Všetko si pekne nafotíme a potom to zverejníme na internete. Neviem či viete, ale na Piešťanské zlaté stuhy sa pravidelne hlási viac ako 700 veteranistov, takže organizátori majú naozaj z čoho vyberať.“
Historické automobily a motocykle v pravidelnom intervale prefrčali popri nás a ich majitelia nám nadšene mávali a trúbili na pozdrav. My sme boli v plnej poľnej a popri fotení si vychutnávali tú lahodnú vôňu nafty a benzínu. 😀
Pred obecným úradom už medzitým začínalo byť poriadne rušno. Veteránov pribúdalo ako na bežiacom páse a s pribúdajúcim časom tam zavítali aj obyvatelia a návštevníci obce rôznych vekových kategórii. Tí najmenší sa síce po chvíli presunuli na neďaleké preliezky, no tí starší fotoaparátom či mobilom v ruke dokumentovali všetko čo im prišlo pod ruky.
A veruže bolo čo obdivovať. Šarmantné mladé slečny totiž neboli len medzi účastníkmi, ale aj medzi laickou verejnosťou a organizátormi. Skrátka jednému oku lahodia historické vozidlá rôznych typov a rokov výroby, druhému zástupkyne nežnejšieho pohlavia, ktoré sú vítaním spestrením každého podujatia. 😉
Na Aprílovom štartovaní sme po prvý krát neboli len ako reportéri, ale aj ako stabilní účastníci. Náš nový člen Janko Mikulič totiž vytiahol svoju nablýskanú Škodu 120L a vybral sa ju prevetrať na akciu.
Tridsať minút pred 10-tou hodinou začala atmosféra poriadne gradovať a na neveľkom námestí sa pomaly nedalo ani pohnúť. Inak povedané cítili sme sa tam ako sardinky v otvorenej konzerve. 😀 Zatiaľ čo sa ešte niektorí veteránisti na poslednú chvíľu registrovali, iní už dojedali raňajky a družne debatovali so svojimi kamarátmi i známymi. No keď bolo treba, bez najmenšieho zaváhania odpovedali aj na otázky širokej verejnosti.
Martin Binder z Veterán Tatra clubu Šenkvice sa prihovoril účastníkom a oboznámil ich s celkovým priebehom podujatia. Slova sa následne ujal aj starosta obce Mgr. Peter Trojna, ktorý privítal všetkých na tomto tradičnom veteránskom podujatí.
No keď jednotlivé posádky postupne začali nasadať do svojich štvorkolesových a dvojkolesových tátošov a štartovať svoje motory, rýchlo sme sa presunuli na štartové pole pri Chorvátskej ulici a sťa by Japonskí turisti dokumentovali odjazd vozidiel do prvej etapy. A pretože pri tejto akcii sprievodné slovo k jednotlivým veteránom nebolo, ich odjazd prebehol pomerne rýchlo a vďaka spolupráce s policajným zborom aj bezpečne a plynulo.
Predpoludňajšia časť trasy viedla cez Pezinok a Pezinskú Babu do Malaciek a späť. Po dobrom obede sa účastníci akcie vybrali na opačnú stranu regiónu do podniku Včelovina v Smoleniciach. Záverečné vyhodnotenie sa uskutočnilo v podvečerných hodinách v Šenkviciach, kde na veteránistov čakal Ďakovný list a pamätný pohár.
Zatiaľ čo sa jednotliví účastníci vrátane nášho Janka vydali na tradičnú jazdu naprieč bratislavským a trnavským krajom, my sme prijali ponuku organizátora a dopriali si raňajkové menu tvorené párkami s horčicou, kečupom, čerstvým rožkom a lahodným pomarančovým džúsom.
Potom nám už neostávalo nič iné ako rozlúčiť sa s organizátormi a presunúť sa späť na železničnú stanicu. Nasledujúca zastávka: Prvý parný deň v železničnom múzeu Bratislava východ. Ale nie hneď. Niečo si predsa musíme nechať aj nabudúce. 😎
Autor: Jaroslav Filo
Za poskytnutie piesne ďakujeme Martinovi Binderovi z Veterán Tatra clubu Šenkvice.
Be the first to comment