VYCHYLOVKA – V predošlých troch článkoch ste spolu s nami mohli objavovať históriu a súčasnosť Kysucko-Oravskej lesnej železnice. Previedli sme vás unikátnym úvraťovým systémom i „rozprávkovým“ lesom a vydali sa po obnovenej trati medzi stanicami Kubátkovia a Skanzen. Dnes sa na lesnú železnicu vrátime naposledy a priblížime vám atmosféru Dňa železnice.
V sobotu 17. mája minulého roka sa uskutočnil ďalší ročník obľúbenej Noci múzeí a galérií. No hoci sme boli po celom dni poriadne unavení, na druhý deň sme vstali zavčas rána a za pomoci vlaku a autobusu sa presunuli na Kysuce. kde tamojšie múzeum pripravilo zaujímavé podujatie približujúce históriu lesnej železnice. Čo čert nechcel, počasie ako na potvoru s nami nechcelo veľmi spolupracovať a väčšinu dňa nás sprevádzal dážď. Pršiplášť sme síce ako na potvoru so sebou nemali, no našťastie sme až do nitky nezmokli. Na koľajisku železnice nás cestou zaujala odstavená historická súprava osobného a nákladného vlaku.
Vošli sme do útulnej staničky, zakúpili si lístok a presunuli sa na poschodie, kde sa nachádzala expozícia venovaná histórii lesnej železnice.
Následne sme si všetci posadali na stoličky a s úderom 11-tej hodiny sa započúvali do zaujímavej prednášky s historikom z Dokumentačného centra lesných železníc Mgr. Martinom Turócim o fascinujúcej histórii Kysucko-Oravskej lesnej železnice.
Na pravé poludnie nám pracovníci železnici predviedli ukážku pôvodnej funkcie železnice geľbovania, t. j. ručného nakladania a vykladania dreva. Na vlastné oči sme tak mali možnosť presvedčiť, že ručná manipulácia s drevom bola fyzicky náročná práca. Pracovníci totiž museli ručne zdvíhať a ukladať jednotlivé kusy dreva, aby ich následne železnica mohla prepraviť z lesa.
Vyvrcholením podujatia bola mimoriadna jazda výletným vlakom s krátkym výkladom k 1. medzistaničnej úvrati a späť s možnosťou fotozastávok na malebných a fotogenických miestach, ktorá sa aj napriek sychravému počasiu tešila veľkému záujmu verejnosti. Kto chcel zažiť viac, mohol sa po telefonickej objednávke odviezť drezinou až do Sedla Beskyd. Škoda len, že na spodnom úseku trate sa znova objavili technické nedostatky, ktoré neumožnili jazdu vlakom s cestujúcimi.
Pre rodiny s deťmi bola počas dňa pripravená hra Stratená píšťalka, no nechýbalo ani obľúbené maľovanie na tvár a fotokútik s drezinou motorko, výpravkou a ďalšími rekvizitami. Väčšinu ľudí žiaľ od návštevy múzea odradilo nepriaznivé počasie. Či sa to ale náhodou popoludní aspoň čiastočne nezmenilo vám povedať nevieme.
A pretože s prázdnym žalúdkom sa po svete dlho chodiť nedá, po návrate z jazdy vlakom sme sa presunuli do Krčmi z Korne a pochutnali si na domácich bryndzových haluškách. Aby sme sa tam však mohli dostať, museli sme si zakúpiť vstupenku do skanzenu. Mali sme síce záujem aj o knižnú monografiu Želzničky žilinskej župy, no nevydalo. Na rozdiel od vstupeniek a cestovných lístkov sa totiž suveníry dajú platiť iba v hotovosti. Pokiaľ sa do múzea v najbližšom čase ešte nevydáme, určite si ju zakúpime cez jeho e-shop.
Na Kysuciach by sme možno boli ostali aj dlhšie, ale nepriaznivé počasie rozhodlo o skoršom návrate do hlavného mesta. No aby to nebolo až také jednoduché, prímestský autobus odchádzal zo vzdialenejšej zastávky. Tá je na rozdiel od tej hornej bez akéhokoľvek prístrešku, takže v prípade nepriaznivého počasia sa musia cestujúci schovať pod strom.
Cestou do Bratislavy sa našťastie vyjasnilo a na oblohe sa objavilo Slnko. To už sme ale sedeli vo vlaku a smerovali domov. V rámci majstrovstiev sveta nás totiž čakal ďalší zaujímavý zápas v ľadovom hokeji a my sme chceli byť pri tom.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment