LEDNICKÉ ROVNE – Mimoriadne jazdy historickým motorovým vlakom, pútnická svätá omša v areáli Kaplnky svätej Anny, individuálny program v obci i po okolí železnice a možnosť odviezť sa pravidelnými spojmi Trenčianskej elektrickej železnice do Trenčianskych Teplíc. Posledná júlová sobota sa opäť niesla v znamení tradičnej diecéznej púte k svätému Joachymovi a Anne a naša redakcia bola ako inak pri tom.
Určite nám dáte za pravdu, že malebná jednokoľajná železničná trať pod Vršatcom ponúka viacero zaujímavých turistických lokalít. Okrem kostolíka Pominovec, letiska Slavnica, zrúcaním hradov Vršatec a Lednica je to aj samotná obec Lednické Rovne, ktorá je vďaka tradičnej sklárskej výrobe známa doma i v zahraničí. Najstaršie dejiny tejto kedysi poddanskej obce sú úzko späté s hradom v Lednici. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine z roku 1471, kde sa spomína ako passesio (dedina – osada) Rowne. Lednické Rovne sa v minulosti skladali z dvoch obcí, ktorých hranicu tvoril potok Lednica. A to Rovne (na pravej strane) a Prečínska Lehota (na ľavej strane; spomína sa už v roku 1413). Na základe výnosu vlády Československej republiky z 18. júna 1925 sa obe obce zlúčili do jednej s názvom Lednické Rovne a neskôr sa k nej pripojili aj dovtedy samostatné obce Horenická Hôrka a Medné. V obci pôsobili viaceré známe osobnosti ako Johan Golbert Aspremont Linden (na prelome 18. a 19. storočia vybudoval prírodno-krajinársky /anglický/ park o rozlohe 19,5 ha), zakladateľ botanickej záhrady Anton Rochel, spisovateľ Ján Bárta, zakladateľ sklární Jozef Schreiber, Eduard Schreiber (v roku 1910 natočil v Lednických Rovniach prvý hraný film na Slovensku Únos), miestny farár ThDr. Jozef Kološ (v roku 1927 postavil kostol a bol autorom viacerých teologických kníh), literárny historik a spisovateľ Dr. Karol Rosenbaum a pilot Royal Air Force, hrdina II. svetovej vojny pplk. Anton Vanko.
Pravidelní čitatelia nášho webu už isto vedia, že naša redakcia sa každoročne zúčastňuje na nostalgických jazdách mimoriadnym vlakom na Lednické Rovne. Inak tomu nebolo ani v tomto roku, keď sme sa už po druhý krát rozhodli zavítať do tejto obce po oba víkendové dni. Čo čert nechcel, počasie ako na potvoru s nami odmietalo spolupracovať a oblohu bez dažďa nám poskytlo len na nevyhnutný čas. Keď sme sa totiž v sobotu ráno zobudili, poriadne pršalo nie len v bratislavskom, ale aj trenčianskom samosprávnom kraji. Hoci to na prvý pohľad vyzeralo tak, že nakoniec ostaneme doma, v popoludňajších hodinách sa predpokladalo ukončenie zrážok. Oproti pôvodnému plánu sme síce preto vyrazili z hlavného mesta až o dve hodiny neskôr, no urobili sme dobre. Po príchode do prestupnej stanice v Trenčianskej Teplej už po daždi nebolo ani chýru, ani slychu. Na koľaji 1ú na nás čakala historická električková súprava rady EMU 46.1, aby pravidelných i nových cestujúcich odviezla do Trenčianskych Teplíc. Spravili sme zopár dokumentačných záberov a nastúpili do električky.
Ani sme sa nenazdali a po cca 20-minútovej jazde sme už boli v kúpeľnom meste. Naše kroky viedli na neďaleké námestie, kde sme si dopriali lahodné zmrzlinové osvieženie. Viac sa už ale stihnúť nedalo. Po návrate do Trenčianskej Teplej sme absolvovali zrýchlenú prehliadku električkového depa, aby sme pozdravili našich kolegov z Trenčianskej elektrickej železnice.
Aj keď sa to možno nezdá, to najzaujímavejšie z nášho výletu bolo ešte stále iba pred nami. Na nástupišti 2, koľaj číslo 8 medzitým pristavili historickú motorovú súpravu 811.007-4 „Mandarinka“ + 011.002, aby odviezla cestujúcich na Lednické Rovne, kde sa vo večerných hodinách začínala tradičná diecézna púť k svätému Joachymovi a Anne.
V mimoriadnom vlaku však neboli len pútnici, ale aj železniční nadšenci, rodiny s deťmi i seniori. Bol to totiž jediný víkend v roku, kedy sa na malebnú trať pod Vršatcom symbolicky vrátila osobná doprava.
Po príchode do koncovej stanice si niektorí ľudia počkali na obeh „Mandarinky“ okolo súpravy a potom sa pobrali za ďalšími aktivitami.
Väčšina cestujúcich už tradične smerovala do areálu barokovej kaplnky svätej Anny, no boli aj takí, ktorí dali prednosť individuálnej prehliadke obce. O 19:00 sa začínala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval rodák Lukáš Zbranek, M.SS.CC. Po úvodnom speve a krátkom príhovore sme sa mali možnosť započúvať do Božieho slova. Následnú kázeň vám nebudeme bližšie opisovať. Môžete si ju totiž vypočuť v nasledujúcej audio nahrávke.
Ako sme sa ale mali možnosť na vlastné oči presvedčiť, pútnický areál sa riadne zaplnil veriacimi. Zatiaľ čo miestni obyvatelia to bez problémov zvládli aj pešo a cezpoľní návštevníci využili mimoriadne vlakové spojenie, našli sa aj takí, ktorí si zvolili alternatívne spôsoby dopravy.
Nemenej zaujímavý program bol síce aj po skončení večernej omše, no pútnici z mimoriadneho vlaku sa museli pomaly poberať na stanicu. Ak by totiž tento spoj nestihli, cesta domov by sa im poriadne skomplikovala. No nie len im. V čase nášho príchodu do Trenčianskej Teplej totiž odchádzal rýchlik Považan do Bratislavy. Ak by sme ho zmeškali, museli by sme použiť osobný vlak s prestupom na expres v Trenčíne. Vlakový personál na čele s Patrikom Pagáčom našťastie nenechal nič náhodu a zabezpečil garantovaný prestup na hrane. ĎAKUJEME! Na druhej strane však treba povedať, že ak by sa svätá omša náhodou pretiahla, pútnicky vlak by na cestujúcich počkal.
Na druhý deň ráno to síce s počasím vyzeralo všelijako, no na rozdiel od Trenčianskych Teplíc na nás nepadla ani kvapka. Po pokojnej ceste ranným Považanom do Trenčianskej Teplej a následných raňajkách z vlastných zásob sme sa presunuli na nástupište 2, koľaj číslo 8, kde nadšenci zo Spoločnosti Považskej dráhy Žilina pristavili historickú súpravu M 152.0160 „Orchestrión“ + Blm 317 + 011.002 + 811.007-4 „Mandarinka“. Čakala nás totiž cca hodinová jazda na hlavnú časť diecéznej púte v Lednických Rovniach.
Mimoriadny vlak bol z počiatku iba priemerne zaplnený, no na každej z nácestných staníc doň pristupovali ďalší a ďalší cestujúci. Niektorí síce počas jazdy ešte oddychovali po skoršom vstávaní, no väčšina z nich viedla družnú debatu so svojimi kamarátmi a známymi, alebo z okna nostalgického vlaku dokumentovala okolitú krajinu. Do niektorých obcí sme dorazili s časovým predstihom, čo niektorí z nás využili na 2, 3 fotky motorového vlaku.
Po príjazde do Lednických Rovní, bolo na stanici neobyčajne rušno. Stretnúť ste tam totiž mohli nie len cestujúcich z mimoriadneho vlaku, ale aj miestnych obyvateľov, ktorí sa ním chceli odviezť, alebo si pri ňom spraviť iba zopár fotiek.
Zatiaľ čo jedna skupina obyvateľov i návštevníkov obce smerovala na tradičnú púť, nemenej početná skupina rodín s deťmi a mladých zaľúbených párov sa už nevedela dočkať zážitkovej jazdy do Trenčianskej Teplej a späť. „Aby sme sa s deťmi mohli doviezť týmto vláčikom, svätú omšu sme absolvovali už včera večer,“ priblížil nám jeden z cestujúcich. Záujem o výletný spoj bol dokonca až tak veľký, že z pôvodne plánovanej dvojvozňovej súpravy sa nakoniec museli vypraviť všetky štyri vozne. „Osobné vlaky nám na tejto trati žiaľ zrušili a tak využívame každú možnú príležitosť na pripomenutie zašlej slávy tejto železnice.“ Ak nás náhodou čítajú aj z vyšších kruhov, mohli by na trati ŽSR číslo 124 obnoviť aspoň sezónne spoje. Ak nie, potom sa môže veselo odvolať hoc aj posledná upratovačka na ministerstve. 😀
S úderom 10-tej hodiny sa mimoriadny vlak vydal na prvú jazdu do Trenčianskej Teplej. Väčšinu osadenstva síce tvorili miestni obyvatelia, no našli sa aj takí, ktorí na Lednické Rovne z rôznych dôvodov cestovali iba na otočku.
Do pútnického areálu sme našťastie stihli doraziť včas. Za slávnostného spevu a hudobného doprovodu miestneho súboru sa práve začínala slávnostná svätá omša, ktorú už tradične celebroval žilinský biskup Mons. Tomáš Galis. Jeho posolstvo veriacim si môžete vypočuť v nasledujúcej audio nahrávke.
Ďalším silným momentom bolo obetovanie darov, pri ktorom dostal žilinský biskup od prítomných veriacich čerstvý peceň domáceho chleba, syrovo-zeleninovo-ovocný košík a ďalšie dary. Vzácnu návštevu si totiž treba uctiť tak, ako sa patrí. 😉 Na sväté prijímanie sa síce tvorili rady, no prítomní duchovní to zvládli na jednotku.
Niektorí pútnici prišli na toto posvätné miesto vzdať úctu svojim rodičom a starým rodičom, iní sa prišli poďakovať za pomoc a ochranu, poprosiť Pannu Máriu o zdravie a pomoc pre seba i svojich blízkych, či pokoj a mier na celom svete. Boli však aj takí, ktorí tam prišli načerpať pokoj, duchovnú obnovu a novú energiu do ďalších dní svojho života. A pretože tamojšia voda ma liečivé účinky, nejeden z pútnikov si ju načapoval do fľašiek a zobral domov do svojich príbytkov.
Komu sa ale nechcelo ísť na púť, mohol sa vydať na individuálnu prehliadku tejto malebnej obce. Na Námestí slobody je možné vzhliadnuť pamätník vojnového hrdinu podplukovníka letectva a príslušníka 312. československej perute Britského kráľovského letectva Antona Vanka in memoriam narodeného 10. januára 1918 priamo v Lednických Rovniach. V jeho blízkosti sa nachádza historický park z prelomu 18. a 19. storočia, ktorý bol vybudovaný podľa anglického vzoru s rôznymi umelými zrúcaninami bášt a vežičiek, doplnených chrámom bohyne Minervy a inými sochami. Priamo z parku, v ktorom sa nachádza náučný chodník so 16. zastaveniami, sa dostanete do zážitkového areálu Hunty Fish s mini ZOO a pestrou ponukou občerstvenia. Za zmienku určite stojí aj neďaleký kaštieľ z 2. polovice 16. storočia, kedy ho v renesančnom slohu pravdepodobne nechal postaviť majiteľ Lednického panstva Štefan Telekessy (v jeho časti sa nachádza Sklárske múzeum), či výlet na Ostrú horu ponúkajúci malebné výhľady na okolie obce. Skrátka, kto nepríde, nezažije. 😉
Hoci by sme sa spolu s ďalšími pútnikmi radi vybrali na prehliadku obce, čas a cestovný poriadok hrali proti nám. Cestou na stanicu sme sa totiž voľky-nevoľky pristavili pri viacerých stánkoch, ktoré ponúkali jedinečnú príležitosť na odľahčenie našich peňaženiek. Predmety s náboženskou tematikou, medovníky, cukríky, syrové nite, hračky, ba i tradičné skalické trdelníky. Radosť nekúpiť. 😀
Zvyšný čas do odchodu vlaku sme využili na nafotenie historickej súpravy a potom hor sa do vagóna obsadiť si miesto na sedenie. Pohli sme sa zo stanice a náš vláčik motoráčik sa vydal na poslednú jazdu z Lednických Rovní. Čo čert nechcel, počasie s nami ako na potvoru prestalo spolupracovať. Nie, že by začalo liať ako z krhle, no nádielke dažďa sme sa predsa len nevyhli.
Väčšina cestujúcich v tomto pochmúrnom čase síce vo vlaku oddychovala a tešila sa na návrat domov, no zopár jednotlivcov si predsa len neodpustili fotku nostalgickej súpravy.
Po návrate do Trenčianskej Teplej sme sa ešte rozlúčili s vlakovým personálom a presunuli sa na prvé nástupište, kde na nás čakal pravidelný spoj Trenčianskej elektrickej železnice do Trenčianskych Teplíc.
Pôvodne sme síce v kúpeľnom meste plánovali viacero aktivít vrátane prechádzky po historickom parku, no zmena počasia nás odviala do blízkej pizzerie. Zo širokej ponuky občerstvenia sme si nakoniec vybrali cesnakovú polievku, bryndzové halušky s cibuľkou a slaninkou, 0,5 l kofoly a sladkú bodku v podobe Čokoládového fondánu – čokoládového koláčika poliateho horúcou čokoládou a šľahačkou doplneného kopčekom čokoládovej a vanilkovej zmrzliny, kúskami čokolády a čučoriedkami. Mňam, mňam, mňam. Radosť ochutnať.
Ani sme sa nenazdali a víkend sa pomaly ale isto chýlil k svojmu záveru. Počasie sa opäť umúdrilo a po návrate do Trenčianskej Teplej nás už čakala iba spiatočná jazda Považanom do hlavného mesta. Unavení, no bohatí na zážitky a pekné fotografie sme sa pomaly vracali domov. A aká bola obsadenosť mimoriadnych vlakov na Lednické Rovne? „V sobotu sa s nami viezlo okolo 140 ľudí a dva páry nedeľných vlakov odviezli 600 – 800 cestujúcich,“ opisuje Patrik Pagáč zo Spoločnosti Považskej dráhy Žilina. Historický vlak sa na malebnú trať pod Vršatcom spravidla vydáva iba počas Anenskej púte, no budúci rok by tomu malo byť inak. K dvojdňovej júlovej jazde sa totiž pridá aj septembrová, ktorá sa uskutoční pri príležitosti Michalského jarmoku, Dňa otvorených dverí v podniku RONA, a. s. a sklárskeho sympózia v Lednických Rovniach. Už teraz sa preto máte na čo tešiť.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment