PEZINOK, KITTSEE – Polovica septembra 2025 sa opäť niesla v znamení ďalšej nemenej zaujímavej akcie. Hoci sa Oldtimer Rallye Malé Karpaty zvykla organizovať ešte pred letnými prázdninami, v uplynulom roku tomu bolo inak. No kto sa na tomto zraze zúčastňuje pravidelne, zmena termínu ho určite neodradila. Pôvodne sa táto akcia mala uskutočniť už v nedeľu 14. septembra, no z dôvodu nepriaznivého počasia sa ju Veterán klub Bratislava rozhodol presunúť na pondelok. A oplatilo sa.
Keď sme ráno dorazili na Radničné námestie, veľa vozidiel tam ešte nebolo. Na registrácii boli iba prví nedočkavci a na mieste štartu vládla príjemná sviatočná idylka. Inak povedané – kľudne si zatiaľ skočte na kávičku, koláčik, či pivečko, o nič podstatné aj tak neprídete. 😀
Netrvalo dlho a na neveľké parkovisko oproti mestskému úradu postupne začali prichádzať ďalší účastníci. Odstavili svojich štvorkolesových miláčikov a po potrebnej registrácii si na ne pripínali pridelené štartové čísla. Celkovo sa na podujatí zúčastnilo 36 posádok (v štartovej listine 3 chýbajú) s veteránmi rôznych typov a rokov výroby. Medzivojnové obdobie bolo zastúpené značkami Ford T (1923), Tatra 12 (1929), La Licorne (1929), Škoda 860 (1929), Tatra 54 (1932), Tatra 57 sport (1932), Aero 30 roadster (1935), ALVIS Speed 20SD (1936) a Aero 50 roadster (1937).
Mohlo by sa zdať, že v tento nádherný slnečný deň bude väčšina ľudí v prírode, či niekde na výlete. No našli sa aj takí, ktorí spojili príjemné s užitočným a prišli si pozrieť umenie a eleganciu našich predkov. A aj keď sa to možno nezdá, nebolo ich málo. Najväčšie zastúpenie už tradične mali rodiny s deťmi pre ktoré sú takéto akcie vždy veľkým zážitkom. Malí návštevníci boli ale tak fundovaní, že v mnohých prípadoch predbehli aj svojich rodičov. „Môjho syna to natoľko baví, že pozná oveľa viac áut ako ja a tak skoro ho odtiaľto nedostaneme,“ prezradil nám jeden z oteckov.
Krátko pred 10-tou hodinou prišli na rad dôležité organizačné pokyny od predsedu klubu Ing. Arch. Miroslava Tomíka, po ktorých začala atmosféra postupne gradovať. Zatiaľ čo jednotlivé posádky postupne štartovali svoje motory a radili sa do kolóny, prítomní diváci sa snažili uloviť čo najlepší výhľad. Neľútostne obsadili celú plochu na oboch stranách štartového poľa a mobilom, kamerou, či fotoaparátom v ruke dokumentovali následný odjazd jednotlivých účastníkov. No ak im pri tom niekto chtiac, či nechtiac vbehol do záberu, bola z toho hotová Sodoma Gomora. 😀 Niekedy ide o malé upozornenie, inokedy o niekoľko minútový komentár plný štipľavých emócií ako maďarská čabajka. 😀 Nuž to nevymyslíš. To je život. Keďže medzivojnové vozidlá idú pomalšie, ako tie novšej výroby, po ich odjazde nasledovala cca 15-minútová prestávka. Tak rýchlo vybaviť toaletu a fotíme ďalej. 😀
Po odchode posledného účastníka, neveľké parkovisko rázom osirelo. Prítomní návštevníci sa vyparili ako voda a len tu i tam sa objavil nejaký miestny obyvateľ smerujúci niekam do neznáma. Odložili sme preto fotoaparát a presunuli sa do neďalekého stánku so zmrzlinou. Po dobre vykonanej práci padne malé osvieženie viac ako vhod. Pán hlavný, dve zmrzliny do kornútka si prosím. 😉
Zatiaľ čo sa kolóna historických vozidiel presúvala na dobrý obed do Stupavy, my sme sa najbližším možným vlakom vrátili späť do hlavného mesta. Dali si rýchly obed a premýšľali čo s načatým dňom. Nápadov bolo naozaj mnoho premnoho, no nakoniec sme sa rozhodli pre Zámok Kittsee a výstavu veteránov. Je síce pravda, že pôvodne sme sa tam chceli dopraviť na bicykli, no naše nohy si nakoniec vybrali kombináciu mestskej hromadnej dopravy a pešieho presunu. A urobili dobre. Nerušený pohľad na malebnú rakúsku krajinu stál rozhodne za to.
Len čo sa pred nami objavili prvé domy malebnej obce susednej krajiny, na jednej z ulíc nás upútal zelený traktor s prívesom. Nuž ale keď nezdokumentuješ, nemáš. 😀
Ani sme sa nenazdali a po cca polhodinovej ceste sme dorazili na miesto určenia. Našli si vhodné miesto na fotenie a s kľudom gentlemana čakali na príjazd prvých účastníkov. Pozor! Fotíme!
Zatiaľ čo posádky vozidiel sedeli v zámockej reštaurácii a pochutnávali si na dobrom občerstvení, my sme nerušene dokumentovali nablýskané veterány. A aj keď sa to možno niekomu nezdá, ani zďaleka sme neboli jediní. Cvak, cvak, cvak. 🙂
No ako by to bolo, keby si organizátori nespravili do kroniky klubu spoločnú fotku s účastníkmi. Úsmev, paprika. 😀
Keď sa popoludnie pomaly prehuplo do druhej polovice, prišlo na rad slávnostné vyhodnotenie tradičného podujatia. Pamätné diplomy síce dostal každý, no víťazmi sa mohli stať len tí najlepší účastníci. V kategórií vozidiel do roku 1945 skončil na 1. mieste Peter Novoveský s vozidlom Aero 30 roadster, na 2. mieste Peter Verdonič s vozidlom Tatra 57 sport a na 3. mieste Vladko Škára s vozidlom La Licorne. V povojnovej kategórii sa na 1. mieste umiestnil Ing. Ivan Hanuštiak s automobilom MG TD Mk2 (1952), 2. miesto patrilo Ľudovi Puchému s vozidlom Simca 1200 S (1969) a 3. miesto obsadil Ing. Ján Pelikán s vozidlom Triumph Spitfire Mk3 (1967). Srdečne gratulujeme. Sláva víťazom, česť porazeným. 😎
Deň sa postupne blížil k svojmu záveru a Oldtimer Rallye Malé Karpaty sa pomaly stávala minulosťou. S pribúdajúcim časom sa jednotlivé posádky začali priebežne zberať na odjazd a nás čakala spiatočná cesta do Bratislavy. Návštevníci podujatia zmizli ako jarný sneh v dolinách 😆 a my sme sa opäť kráčali „ľudoprázdnou“ dedinou. V súčasnosti úplne bežná vec, no v období socializmu iba fikcia. Cez prísne strážené hranice by sme sa totiž len tak ľahko nedostali. A veteránisti tiež nie. Veď čo keby z imperialistického západu priviezli zakázaný tovar, alebo tam nebodaj ostali? To by soudruzi z NDR isto neprežili. 😆 Či sa to niekomu páči alebo nie, každá doba má svoje pre a proti. No treba si uvedomiť, že sloboda nikdy nie je samozrejmosť.
Na záver tohto článku sa chceme poďakovať Veterán klubu Bratislava za perfektnú akciu a už teraz sa tešíme na jej ďalší ročník. Reportáž Rádia Slovensko z miesta štartu si môžete vypočuť TU.
Autor: Jaroslav Filo
Radničné námestie Pezinok
Zámok Kittsee
Be the first to comment