TRENČIANSKA TEPLÁ, VRACOV – Jazda historickým motorovým vlakom po myjavskej trati, návšteva záhradnej železnice Vracov 600 a neopakovateľný deň v lone železničnej nostalgie. Aj takto vyzerala predposledná júnová nedeľa pre rodiny s deťmi a nadšencov dopravy.
Na prvý pohľad to možno bol celkom obyčajný sviatočný deň. No zatiaľ čo nezisková organizácia Trenčianska elektrická železnica pokračovala vo výprave štyroch párov elektrických vlakov do Trenčianskych Teplíc a niektorí ľudia trávili čas pri vode, či v lone prírody, našli sa aj takí, ktorí dali prednosť železničnému výletu k našim západným susedom. Spoločnosť Považskej dráhy Žilina totiž pripravila neopakovateľnú jazdu historickou motorovou súpravou M 152.0160 „Orchestrión“ + 011.002-3 z Trenčianskej Teplej do Vracova. A pretože išlo o úplnú novinku, zúčastnila sa jej aj maša redakcia.
Nastúpili sme do pravidelného rýchlika na Považie a presúvali sa za ďalším zaujímavým podujatím. Aby nám cesta rýchlejšie ubehla, posilnili sme sa raňajkami vlastnej produkcie. V Trenčianskej Teplej sme k tomu pridali kávu z automatu a deň sa mohol začať. Netrvalo dlho a na druhom nástupišti, koľaj číslo 8 pristavili historický motorový vlak ľudovo nazývaný aj ako autobus na koľajniciach. Spravili sme zopár dokumentačných záberov a potom hor sa do vagóna obsadiť si voľné miesto na sedenie. Zakúpili si lepenkový cestovný lístok a oddali sa jazde do neznáma. A neboli sme sami. Na každej zastávke do nášho vlaku pristupovali ďalší a ďalší cestujúci, ktorí sa rovnako ako my vydali na cestu za dobrodružstvom.
Prvá príležitosť na nafotenie historickej súpravy sa naskytla v Starej Turej, kde sa priamo na stanici nachádza aj malé železničné múzeum. No zatiaľ čo niektorí z nás dokumentovali okolité dianie, iní si v prívesnom vozni kupovali magnetky a drobné občerstvenie.
V prvej stanici na českom území Veľká nad Velíčkou sme opätovne čakali na križovanie s pravidelným vlakom. A keďže vonku bolo slnečno a celkom teplo, niekoľko minútový pobyt na čerstvom vzduchu padol všetkým viac ako vhod. Rovnaký názor asi mala aj mladá výpravčíčka, ktorá sa však vyparila oveľa skôr, ako sme ju stihli odfotiť pre potreby tohto článku.
Hoci nás to najlepšie ešte stále iba čakalo, veľkým zážitkom bola aj samotná jazda vlakom. Ako by nie. Veď okolie trate priam nabádalo cestujúcich, aby vytiahli svoje mobily či fotoaparáty a dokumentovali malebnú krajinu.
Netrvalo dlho a dorazili sme do cieľa. Nakoľko sa ale železničná stanica nachádza na šírej dvojkoľajnej trati bez výhybiek, po vystúpení osadenstva sa historická súprava musela odstaviť do najbližšej väčšej stanice. Spravili sme preto aspoň zopár ilustračných záberov a pomalým tempom sa presunuli do miestneho kráľovstva železníc. Takto by sme totiž mohli nazvať tamojšiu záhradnú železnicu ktorá si počas svojej existencie získala veľkú priazeň miestnych obyvateľov, domácich i zahraničných turistov.
Spolok Železnica 600 začal budovanie záhradnej železnice v lete 2007. Pôvodná 20 metrová trať sa na jar nasledujúceho roka predĺžila na 250 metrov, na jar 2014 na 500 metrov a od sezóny 2022 má celkovú dĺžku 650 metrov. Ďalšie rozširovanie trate je závislé od získania okolitých pozemkov. Doteraz bolo sprevádzkovaných viacero železničných prejazdov, 9 výhybiek z ktorých časť je riadená elektromotorickými prestavníkmi a 15 návestidiel s možnosťou ovládania.
Po úzkorozchodnej 600 metrovej trati v súčasnosti jazdia tri vlakové súpravy s celkovou kapacitou 100 osôb. Zaujímavosťou je, že všetok vozový park je vlastnej výroby, nie kópia vozidiel Českých dráh. A hoci sa jedná o pomerne malú a čiastočne elektrifikovanú železnicu, pri vstupe do areálu sa cítite sko na skutočnej železnici. Malebné staničky, autentické hlásenia, personál v „modrej rovnošate“ a malebné priestranstvo na oddych v lone prírody.
A aké vlaky môžete na tejto pozoruhodnej atrakcií vlastne vidieť? Prvá súprava je tvorená štvornápravovou lokomotívou S 458 „Žehlička“ s dvoma motormi, s celkovým ťažným výkonom 24 kW (elektrický 3 kW) a dvoma štvornápravovými osobnými vozňami.
Druhú súpravu tvorí lokomotíva radu 362 „Eso“ s dvoma osobnými dvojnápravovými vozňami.
Kapacitne najmenším a zároveň najvyťaženejším vozidlom je motorový vozeň M 152 zabezpečujúci úvraťové spojenie staníc Vracov – hlavní nádraží, Záboří a Tábořište, ktorý má na rozdiel od skutočnej železnice na trati úplnú prioritu. Zaujímavosťou je, že na streche vozňa sa nachádza zberač na dobíjanie akumulátorovej batérie. Účel svätí prostriedky.
Na záhradnej železnici je dobrovoľné vstupné minimálne 50,- Kč. Celodenný lístok na vlak stojí 100,- Kč (pri mimoriadnej prevádzke 150,- Kč), pričom motorovú trakciu môžete z kapacitných dôvodov použiť iba raz. Parkovanie vozidiel je spoplatnené sumou 50,- Kč. Keďže sme mali túto atrakciu v cene cestovného, pri pokladni sme dostali na ruku žltú pásku a lepenkový lístok na jazdu malým Orchestriónom. Potom už stačilo iba nastúpiť do ľubovoľného vlaku a vychutnať si jazdu naprieč areálom.
Križovanie vlakov prebiehalo v neďalekej staničke Záboří obsadenej výpravcom či výpravkyňou. A pretože ani na malej železnici nemôže nikto cestovať načierno, v každom vozni bol prítomný šarmantný sprievodca či sprievodkyňa.
Mladému personálu nežnejšieho pohlavia tieto úlohy tak pristali, že by sa bez hanby mohli kľudne objaviť aj v železničnom kalendári. 😉
Popri trati sa nachádzala skalka s pestrofarebnými kvetmi, malý rybník, altánok v tvare ihlanu s neďalekým priestorom na opekanie, lavičky na posedenie i súkromná záhrada do ktorej bol z pochopiteľných dôvodov vstup zakázaný. Samozber dopestovanej úrody žiaľ nebol možný. 😀
Nechýbalo však ani depo s odstavnými koľajami, ktoré bolo taktiež neprístupné. Nevadí. Niektoré zákutia môžu kľudne ostať zahalené pod rúškom tajomstva. Minimálne do našej ďalšej návštevy.
V areáli železnice sa nachádzali aj stánky s občerstvením v ktorých si bolo možné zakúpiť pivo, kofolu, limonádu, Kozinu, Prosecco, víno, kávu, čaj, párok v rožku, klobásu s chlebom, domáce Beleše, med i rôzne druhy nanukov. Zatiaľ čo pri pokladni železničky boli v ponuke magnetky, knihy, puzzle, pohľadnice, kalendáre a knižné publikácie venované veľkej železnici, zo zadnej strany budovy hlavného nádražia sa predávali magnetky, hrnčeky, pohľadnice, turistické vizitky, nálepky, odznaky, otvárače, tričká i čapice s motívom záhradnej železnice.
Na svoje si určite prišli aj detskí návštevníci, ktorí sa po jazde vlakom mohli vyblázniť na nafukovacom hrade, hojdačkách i trampolíne. V ponuke bolo aj maľovanie na ruky a tvár, ktoré si taktiež našlo svojich skalných priaznivcov.
Prvé dve hodiny boli vyhradené špeciálne pre návštevníkov zo Slovenska, ktorí tam prišli mimoriadnym vlakom z Trenčianskej Teplej. O druhej hodine sa potom brány otvorili širokej verejnosti a všetky vlaky sa opätovne tešili veľkému záujmu malých i veľkých návštevníkov. Nie nadarmo sa totiž hovorí, že lepšie je raz vidieť, ako 100x o tom počuť.
Hoci by sme na tomto zaujímavom mieste radi ostali dlhšie, čas bol neúprosne proti nám. Urobili sme preto ešte zopár posledných záberov a s ťažkým srdcom i smútkom v očiach sa pobrali späť na stanicu. Čakala nás totiž spiatočná jazda do Trenčianskej Teplej, ktorá sa niesla v pokojnej atmosfére. Čakanie na križovanie vlakov vo Veľkej nad Veličkou sme využili na menšiu prehliadku okolia stanice. Neunikla nám pri tom ani malá súkromná zbierka historických automobilov, ktoré sa podľa slov jej majiteľa postupne podrobujú renovácii.
Na slovenskej strane sme z dopravných dôvodov zastavili na Myjave a v Starej Turej a rovnako ako pri ceste do Vracova aj v Novom Meste nad Váhom a meste Matúša Čáka, pána Váhu a Tatier. Historická súprava sa postupne vyprázdňovala a do koncovej stanice sa vrátili len tí najortodoxnejší nadšenci železníc.
Po príchode do Trenčianskej Teplej sme sa ešte rozlúčili s vlakovým personálom a potom sa už vrátili do tajov všedného dňa. Čas do odchodu rýchlika do hlavného mesta sme využili na menšie kofolové osvieženie, ktoré nám po dlhej ceste padlo viac ako vhod. Po celom dni sme už síce boli poriadne unavení, no domov sme sa vracali s nespočetných fotografiami, neopakovateľnýmmi zážitkami a niekoľkými suvenírmi. Ak sa niekedy v budúcnosti bude táto zaujímavá akcia ešte opakovať, určite sa jej znovu zúčastníme. A aby sme nezabudli. Aktuálne informácie o tejto pozoruhodnej železničke nájdete na stránke zeleznice600.cz. Platba kartou nateraz nie je možná a v prípade platby eurami si pripravte hotovosť tak, aby nebol problém s vydávaním.
Autor: Jaroslav Filo
Audio: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Ľubomír Nádaždy
Be the first to comment