PIEŠŤANY – Výstava historických vozidiel domácej i zahraničnej produkcie, poznávacie jazdy po okolí kúpeľného mesta, či komentovaná prehliadka jednotlivých posádok. Piešťanské zlaté stuhy po roku opäť priniesli na Považie umenie, eleganciu a precíznu prácu našich predkov.
Na rozdiel od predošlých rokov sa naša redakcia rozhodla zmapovať toto podujatie počas dvoch dní. Je síce pravda, že príchod účastníkov na Kúpeľný ostrov bol už štvrtok večer, no najzaujímavejší program bol práve počas nasledujúcich dvoch dní.
Po príchode do Piešťan sme sa peším presunom dostali až na pešiu zónu, kde sa ale nič zaujímavé nedialo. Tu i tam bolo možné na terase gastronomických zariadení stretnúť obyvateľov i návštevníkov mesta, ktorí si v tomto horúcom dni pochutnávali na občerstvení. Otvorené však boli aj predajne s kúpeľnými oplátkami a najrôznejšími magnetkami s motívom Piešťan. Na lavičkách v parku zase bolo možné stretnúť rodiny s deťmi i starších ľudí, ktorí nerušene oddychovali v tieni pod korunami stromov.
Na Kolonádnom moste ste v minulosti mohli nájsť viacero zaujímavých prevádzok – predajňu oblečenia, bižutérie, kúpeľných oplátok, či suvenírov. Dnes je už ale väčšina priestorov opustená a čaká na nových majiteľov. Na Kúpeľnom ostrove vládla v celku pokojná atmosféra. Turistický vláčik Piešťanský expres si veselo jazdil podľa stanoveného cestovného poriadku a kúpeľní hostia, obyvatelia i návštevníci mesta oddychovali v parku, alebo sedeli na kávičke, zákusku, či inom občerstvení. V čase nášho príchodu sa tam nachádzalo len zopár veteránov, ktoré sa nerušene vyhrievali na letnom slnku.
Väčšina účastníkov totiž bola ešte na vyhliadkovej jazde zameranej na spoznávanie trnavského kraja s nejasným časom návratu. Veru tak. Na plagáte a webe podujatia bol síce uvedený základný program, no konkrétne časové údaje by ste na ňom hľadali márne. Využili sme preto čas a v pojazdnom stánku si dopriali malé limonádové občerstvenie. Pristavili sme sa aj pri putovnom retro stánku, v ktorom si bolo možné zakúpiť najrôznejšie magnetky, plagáty a kalendáre s historickými vozidlami. V ponuke síce boli aj magnetky 18+, no vyobrazené ženy na nás veľmi vábne nepôsobili. 😈
Okolo 17-tej hodiny sa pred hotelom Thermia Palace objavili ďalšie veterány. Bol to signál, že návrat účastníkov zrazu sa pomaly ale isto začína. Presunuli sme sa teda na pešiu zónu, kde prebiehalo predstavovanie jednotlivých posádok. No aj napriek našej maximálnej snahe nešlo úplne všetko podľa plánu. Na oblohe ako na potvoru svietilo veľmi ostré slnko a na pešej zóne sa nachádzalo väčšie množstvo ľudí, ktorí sa rovnako ako my snažili zdokumentovať príjazd nablýskaných vozidiel. Vonkajšie terasy navyše zužovali potrebný manévrovací priestor, takže sme si občas chtiac-nechtiac vbehli do záberu. Jediným riešením ako sa narýchlo vysporiadať so vzniknutou situáciou bolo oželieť slovo moderátora a presunúť sa o pár metrov ďalej za ďalšími veteránmi, resp. ich počkať priamo na moste.
Ani sme sa nenazdali a Kúpeľný ostrov bol zaplnený najrôznejšími osobnými i nákladnými automobilmi domácej i zahraničnej produkcie rôznych značiek, typov a rokov výroby. Okrem najstarších kabrioletov z predvojnového obdobia a rôznych modelov Fordu T, tam nechýbali ani skvosty z obdobia po 2. svetovej vojne. Každé vozidlo si pri tom písalo svoj vlastných príbeh – od narodenia v konkrétnom podniku až po súčasnosť. Nie každé však bolo vzorne označené tabuľkou s popisom, čo menej známym návštevníkom sťažovalo určenie správneho typu veteránu. Ale to už neovplyvníme. Zatiaľ čo niektorí účastníci sú nám už z tejto akcie dobre známi, iní sem zavítali po prvý krát. Či sa im páčilo, uvidíme o rok. 😉
Osobitnou kategóriou bola sprievodná výstava súčasných vozidiel pod názvom Piešťanské zlaté stuhy 2060. Je síce pravda, že určitá krása sa týmto výdobytkom modernej techniky nedá vytknúť, no poctivým historickým vozidlám sa nič nevyrovná. A pokiaľ by tieto moderné kúsky v danom ruku tvorili jadro celého podujatia, fotoaparát asi pošleme na dovolenku. 😀
Vo večerných hodinách sme si ešte pochutnali na točenej čokoládovej zmrzline a vychádzkovým tempom sa presunuli späť na železničnú stanicu.
Aby sme pre vás mohli zmapovať viacero akcií naraz, na druhý deň sme sa dobrovoľne rozdelili. Zatiaľ čo sa kolega dopoludnia vybral priamo do Piešťan, my sme sa najprv presunuli do Zámockého parku v Malackách, kde sa konala tradičná veterán rallye Malačan. No keďže reportáž z tejto akcie bude ďalšia v poradí, nebudeme sa jej v tomto článku venovať podrobnejšie. Spomenieme však, že ani na Záhorí nebolo o účastníkov zrazu núdza.
V kúpeľnom meste sa v priebehu dopoludnia nič mimoriadne nedialo. Účastníci akcie boli na spoločnom výjazde po okolí Piešťan s pre nás neznámym časovým harmonogramom a tamojší ľud si žil svojim vlastným životom. Okolo poludnia sa ale situácia začala postupne meniť k lepšiemu. Cez Kolonádny most priebežne prichádzali jednotlivé posádky a okolie hotela Thermia Palace sa pomaly zapĺňalo najrôznejšími automobilmi rokov minulých.
Počas celého poludnia bolo možné nerušene obdivovať celú plejádu nablýskaných auto-moto veteránov, zakúpiť si retro magnetky, plagáty, či kalendáre, alebo sa občerstviť v pojazdných stánkoch a neďalekej Cukrárni a kaviarni Elizabeth. A kto mal odvahu, mohol sa plným dúškom napiť miestnej vajcovej vody. 🙂
Nuž a ako by to bolo, keby na tomto podujatí nechýbala ani tradičná prezentácia historických bicyklov Veterán klubu Tyrnaviavelo.
Je síce pravda, že na oblohe sa začali objavovať tmavé mraky a organizátori sa preventívne pripravovali na najhoršie scenáre, no do poslednej možnej chvíle sme dúfali, že nás búrka obíde. A keď sa vo večerných hodinách objavili na zemi prvé kvapky mysleli sme si, že jemný dáždik, ktorý chvíľami ustál nebude trvať dlho. No opak bol pravdou. O 19:00 sa pred hotelom Thermia Palace mala uskutočniť moderovaná prehliadka „Concours d’Elegance“ spojená so záverečným slávnostným rautom. Ocenenia a občerstvenie pre účastníkov už boli pripravené, vokálna skupina Paper Moon Trio čakala na svoje vystúpenie a organizátori i pozvaní hostia chceli slávnostne zahájiť večerné defilé vozidiel na točni. Čo čert nechcel, behom niekoľkých minút sa spustil poriadny lejak. Viacerí majitelia kabrioletov odparkovali svoje vozidlá do bezpečia, prítomná verejnosť sa rýchlo rozpŕchla niekam do neznáma a tí čo ostali, schovali sa pod strechu hotela. Pred sebou sme tak mali vážnu dilemu: ostať nečinne stáť pod strechou a čakať či sa umúdri počasie, alebo si čo najskôr zavolať taxík a vrátiť sa domov. No keď to už naozaj vyzeralo tak, že to vzdáme, obloha s nami predsa len začala spolupracovať. Aby sa ale zúčastnené posádky medzitým nenudili, vokálne trio im spievalo v útrobách hotela. Organizátori rýchlo rozložili stoličky, odkryli reproduktory a pred hotelom sa znovu objavili zvedaví návštevníci.
Po oficiálnych príhovoroch sa v krátkosti odprezentovali majitelia retro detských kočíkov a historických bicyklov a potom už prišla na rad dlho očakávaná prezentácia veteránov.
Podľa pôvodných plánov sa sprievodného slova tak ako v minulom roku mala ujať žensko-mužská dvojica. No z dôvodu možnej zmeny počasia nakoniec žena do moderovania (minimálne čo sa vonkajšieho programu týka) nezasiahla a prezentácia jednotlivých posádok prebehla vo veľmi zrýchlenom tempe. Automobily sa na točni vôbec netočili, sprievodné slovo moderátora sa obmedzilo len na zopár základných údajov a zúčastnené vozidlá sa pred očami verejnosti zdržali len počas krátkeho preberania ocenenia ich majiteľmi. A hoci všetko prebiehalo pomerne hladko, počasie s nami opätovne prestalo spolupracovať. Posledné vozidlá sa tak prítomným návštevníkom predstavili v sprievode dažďa.
Organizátori podujatia síce plánovali o 21:45 ešte veľkolepú ohňovú šou, no či sa aj reálne uskutočnila sme sa už nedozvedeli. Hneď po skončení prehliadky veteránov sme sa totiž presunuli pod strechu Kolonádneho mosta a zavolali si taxík na železničnú stanicu. Keďže taxikár už miestne pomery poznal ako vlastné hodinky, podarilo sa nám stihnúť predposledný rýchlik do Bratislavy. A keďže s veteránskymi akciami sa do slova a do písmena roztrhlo vrece, už teraz sa môžete tešiť na ďalšie zaujímavé reportáže.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Ľubomír Nádaždy
Be the first to comment