REPORTÁŽ | Stretnutie Pantografov na Kysuciach

KYSUCE, ČESKÁ REPUBLIKA – Poslednou veteránskou akciou pred zimnou prestávkou bolo stretnutie Pantografov na Kysuciach – slovenského EM 488.43/44 „Posledný Mohykán“ a českého EM 488.79/80 „Tornádo“, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 25. októbra 2025. Celá akcia sa začala o deň skôr, kedy sa slovenská súprava vydala na jazdu z Košíc cez Poprad a Žilinu do Čadce a skončila o deň neskôr spiatočnou jazdou z Čadce cez Žilinu a Poprad do domovskej stanice Košice.

Sobotná akcia začala rannou jazdou slovenskej súpravy z Čadce do Žiliny, kde bol zabezpečený prestup cestujúcich z expresov Tatran od Košíc a Bratislavy. Aby sme ale neprišli v hodine dvanástej a nemuseli sa naháňať ako splašené kurence, rozhodli sme sa cestovať skorším vlakom. Tento menší handicap sme si ale vykompenzovali oddychom a raňajkami domácej produkcie. Keď sme dorazili na miesto určenia zistili sme, že „Posledný Mohykán“ z Čadce mešká, rovnako ako meškajú oba Tatrany.

Keďže náš historický elektrický vlak na odchode zo Žiliny meškal z dôvodu garantovaného čakania na prípoj, mali sme dostatok času na zdokumentovanie celej súpravy. Inak povedané bez nás a Ľuba Lehotského by to určite neodišlo. Leda, že by áno. 😀 Na nástupišti číslo 1 dávajte pozor fotí sa Pantograf. 😆 

Elektrická jednotka 460 (pôvodné označenie EM 488.0) s maximálnou rýchlosťou 110 km/hod. bola sériovo vyrábaná v rokoch 1974 – 1978 v závode Vagónka Tatra národný podnik Studénka ako vozidlo pre regionálnu dopravu, čomu nasvedčuje i počet dverí. Na jednej strane jednotky pre 336 sediacich cestujúcich (päťvozové prevedenie) sa nachádza 16 dverných krídel, čo umožňuje rýchlejšiu výmenu cestujúcich. Všetky dvere sa otvárajú ručne a zatvárajú centrálne. Naopak v štyroch osobných vozňoch radu B plne obsadených 320 sediacimi cestujúcimi sa na jednej strane súpravy nachádza iba 8 krídel dverí otváraných a zatváraných ručne.

Len čo k nám nastúpili aj posledný oneskorenci, výpravca zapískal a pohli sme sa zo stanice. Možno sa to niekomu z vás bude zdať neuveriteľné, no v historickej súprave veľa cestujúcich nebolo. Niekoho možno odradilo chladné počasie, iný dal asi priestor podujatiam v interiéri. Či už je to tak, alebo onak, tí čo sa na túto jazdu vybrali spolu s nami, mali o celodenný program viac ako postarané. Vo vlaku síce platilo úsekové cestovné, no v ponuke bol aj zvýhodnený celodenný lístok, ktorý si rovnako ako tie ostatné bolo možné zakúpiť bez prirážky prostredníctvom internetu. Kto by totiž cestoval na čierno, musel by si zakúpiť pokutový lístok od Terčíka.

Zatiaľ čo niektorí ľudia počas jazdy oddychovali, alebo si pochutnávali na domácom občerstvení, iní medzi sebou viedli družné debaty, čítali časopisy, hrali karty, alebo dokumentovali okolitú prírodu. Pozor! Pozor! Pasažieri, ktorí omylom vypadnú z okna, pokračujú v jazde peším presunom. 😀 

V prestupnej stanici Čadca už na nás čakala česká historická elektrická súprava EM 488.79/80 „Tornádo“, ktorá vyrazila z Valašského Meziříčí o 06:20 a cez Hranice na Morave, Ostravu, Havířov, Český Tešín, Třinec a Mosty u Jablunkova pokračovala v jazde až na Slovensko.

Ani sme nestihli povedať mäkké fň a historická súprava sa poriadne zaplnila cestujúcimi. Medzi „výletníkmi“ totiž neboli len rodiny s deťmi, železniční nadšenci a tí skôr narodení, ale aj osadenstvo z českého „Tornáda“. Naša jazda po krátkej prestávke pokračovala až do Skalitého, kde sa nám naskytli ideálne podmienky na nafotenie súpravy a kabíny rušňovodiča. Hej vy tam dole. Pozeráme do kamery, úsmev. Džem. 😆 

Po cca 30-minútovej prestávke sme sa vydali na spiatočnú cca 20-minútovú jazdu do Čadce. Vonku sa medzitým vyčasilo a v historickom vlaku vládla príjemná atmosféra. V tejto súvislosti však nesmieme opomenúť ani cestujúceho nízkeho vzrastu, ktorý sa aj vďaka svojej hmotnosti nemal problém postaviť na stolík a za účelom fotodokumentácie sa vykloniť z okna. Inak by sa mu totiž fotky z jazdy spraviť nepodarilo. 😎 

Po návrate do Čadce nasledovala hodinová prestávka, ktorú mohli cestujúci využiť rôzne. Niekto sa pobral do staničnej budovy zakúpiť si niečo na pitie a pod zub, iný sa vybral na krátku prechádzku po okolí stanice a boli aj takí, ktorí celý čas ostali na peróne a dokumentovali obe historické súpravy, alebo sedeli na svojom mieste a užívali si zaslúžený odpočinok. A kto mal šťastie, mohol si nafotiť spojenie oboch jednotiek do jednej dlhokánskej súpravy. „Pujčte mi nekde brýle, ať to taky vidím.“ 😆 

Popoludňajšia časť akcie sa niesla v znamení spoločnej cesty z Čadce Ostravsko-karvinským okruhom do do stanice Ostrava Svinov. Počas tejto cca 2-hodinovej jazdy mnohí cestujúci ostali sedieť na svojom mieste. No boli aj takí, ktorí si dopriali zážitok z jazdy sesterským Pantografom. Niekto si pri tom doprial malého šlofíka, iný s technikou v ruke pozoroval okolitú krajinu. No aj keď bola táto akcia celkom slušne propagovaná, na jednej zo staníc na českom území k nám pristúpil náhodný pešiak v domnení, že ide o pravidelný spoj Českých dráh. 😀 Ako to bolo v českej jednotke sme síce nezisťovali, no v našom Pantgrafe si počas celej akcie bolo možné zakúpiť suveníry a drobné občerstvenie občianskeho združenia Detská železnica Košice. Škoda len, že magnetu s „Posledným Mohykánom“ ešte nemali v ponuke.

Jedna z príležitosti na nafotenie historickej súpravy sa nám naskytla v stanici Ostrava hlavné nádražie.

Určite sa na nás nebudete hnevať ak povieme, že v stanici Ostrava Svinov bolo symbolické ukončenie spoločnej akcie. Práve tam sa totiž oba Pantografy rozpojili a česká jednotka následne pokračovala v jazde až do stanice Olomouc hlavné nádražie, odkiaľ na druhý deň jazdila po okolí Hané s ukončením v stanici Valašské Meziřičí. No keby po rozjazde rýchlo nezastavila, jeden z pasažierov by sa vrátil domov po vlastných nohách. 😀 

Po cca 30-minútovej prestávke sa „Posledný Mohykán“ vydal na spiatočnú jazdu do Čadce. Pokiaľ sme ale na niektorú z nácestných staníc dorazili o niečo skôr, mali sme zrýchlenú možnosť na dve-tri fotky historickej súpravy.

Vonku sa postupne začalo stmievať a väčšina cestujúcich už iba oddychovala na sedadle. Po návrate do Čadce sme si ešte spravili záverečné fotky a za pomoci pravidelného osobného vlaku a rýchlika Považan sa vrátili späť do hlavného mesta. A hoci sme boli po celom dni poriadne unavení, zhodli sme sa na tom, že táto akcia rozhodne stála za to. Pokiaľ ste sa ale s Pantografom náhodou nestihli odviezť, môžete tak urobiť pri niektorej z ďalších akcií občianskeho združenia Detská železnica Košice.

V závere roka sa uskutočnili už iba mikulášske, adventné, vianočné a silvestrovské jazdy historických vozidiel určené najmä pre rodiny s deťmi. Na jednej z nich – mikulášskej električke Trenčianskej elektrickej železnice sa zúčastnila aj naša redakcia. Ale o tom až niekedy inokedy. A keďže do začiatku novej sezóny máme ešte nejaký ten čas k dobru, možno pre vás pripravíme aj nejaké ďalšie chuťovky. Nechajte sa prekvapiť. Za neoceniteľnú pomoc pri triedení fotiek z jednotlivých akcií ĎAKUJEME nášmu spolupracovníkovi Mariánovi Stankovi.

Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Ľubomír Nádaždy
Video: Jaroslav Filo