VYSOKÉ TATRY – Letné jazdy historickou električkou, výstava veteránov, či individuálny program v lone prírody. Populárny Tatranský oldtimer po roku opäť prilákal do našich veľhôr nadšencov historickej techniky a naša redakcia bola pri tom. No zatiaľ čo pred dvoma rokmi sme na túto akciu cestovali nočným vlakom a minulý rok sme ju pre turistické aktivity zmapovali iba okrajovo, tento raz sme zvolili úplne novú stratégiu.
Je síce pravda, že v rovnaký deň sa konali aj tradičné jazdy historickým motorovým vlakom z Trenčianskej Teplej do Radošiny, no na viacerých miestach sa na raz byť nedá. A pretože tatranská akcia má svoj cveng a vonku bolo teplo ako v parnom kotly, rozhodli sme sa jej dať prednosť. Organizátori druhej akcie sa nás do poslednej možnej chvíle snažili prehovoriť, ale márne. Čo už. Veď aj výlet „Túlavou“ na Čachtický hrad sme prenechali iným.
Aby nám cesta expresom Kriváň rýchlejšie ubehla, dopriali sme si občerstvenie domácej produkcie a pustili sa do družnej debaty so spolucestujúcimi. Už od prvej sekundy nášho rozhovoru sa ukázalo, že sú to rovnakí výletníci a železniční nadšenci ako my. No keby sme mali napísať o všetkých zážitkoch, sedeli by sme tu asi do rána. Po príchode do stanice Poprad-Tatry sme si doplnili energiu kávou z priľahlého automatu a presunuli sa na nástupište Tatranských elektrických železníc. Z dôvodu vysokej naplnenosti sme sa ale rozhodli pravidelný spoj na Štrbské Pleso nechať odísť a radšej si cca 30 minút počkať na ten posilový do Starého Smokovca. Čo čert nechcel, informačný panel v električke po celý čas zobrazoval nesprávny cieľ. Nuž čo už. Aspoň, že sme si mali kde sadnúť.
Po príjazde do prestupnej stanice sme sa najprv zastavili v predajni so suvenírmi a po prehliadke blízkeho okolia si dopriali poriadne kofolové osvieženie. Radšej mať v kapse o pár drobných menej, ako byť suchý jak steblo trávy. 😀
Cca o 11:45 zrazu stanica v Starom Smokovci poriadne ožila. Postarala sa o to historická električková súprava Ganz #22 „Kométa“ (r. v. 1913) s prívesným vozňom T.E.V.D. #16 (r. v. 1911), ktorá tam dorazila z Popradu-Tatier. Neváhali sme ani minútu a pustili sa do fotenia. Od celkového pohľadu na električku až po kolesá, zberač a jednotlivé šróby. 😀
Nastúpili sme do „Kométy“ a vychutnávali si neopakovateľnú jazdu v štýle rokov minulých. A aby sme len tak nečinne neboli na svojom mieste, mierne sme sa vyklonili z okna a dokumentovali okolitú prírodu.
Ani sme sa nenazdali a dorazili sme do Tatranskej Lomnice. Vystúpili sme z električky a ako správni nadšenci dopravy si opätovne nafotili historickú súpravu, o ktorú sa s láskou dlhoročne starajú nadšenci z občianskeho združenia Tatranské historické električky.
Kométa odišla späť do Starého Smokovca a keď časové znamenie ohlásilo poludnie, vybrali sme sa na prieskum gastronomických zariadení. Neradi by sme totiž dopadli ako minule, keď sme natrafili na nie najlepšie občerstvenie. Tentokrát sme ale objavili útulnú a cenovo dostupnú reštauráciu v ktorej sme si dali domáce bryndzové halušky s cibuľkou a slaninkou a 0,5 l kofoly. Veď napokon posúďte samy.
Po povinnej prestávke na doplnenie energie sme sa opätovne venovali nášmu poslaniu. Zdokumentovali sme príjazd a odjazd historickej električky a v neďalekom stánku pozreli nejakú peknú magnetku na pamiatku.
Potom nás už čakal presun do miestneho parku v ktorom sa o dobrú náladu postarala hudobná skupina ABBORN. Najznámejšie hity legendárnej švédskej skupiny ABBA postupne roztancovali malých i veľkých návštevníkov ku ktorým sa spontánne pridali aj ich štvornohí miláčikovia.
V ponuke už tradične boli aj stánky so „suvenírmi“ a drobným občerstvením a najmenší návštevníci sa mohli do sýta vyblázniť na nafukovacej šmykľavke s motívom Mimoňov.
Aj keď s menším časovým oneskorením, ale predsa. Do areálu parku z hornej strany postupne začali prichádzať prví veteránisti a hľadali si voľné miesto na parkovanie.
O pár minút neskôr sa už ale na pokyn organizátora postupne zoraďovali do radu a čakali na svoju prezentáciu. Veru tak. Tradičné podujatie Tatranský volant opäť ponúklo pestrú prehliadku historických automobilov a motocyklov najmä z obdobia prvej republiky. No zatiaľ čo pri predošlých ročníkoch sa pred pódiom predstavilo naraz 5 účastníkov, teraz sa každý z nich predstavil samostatne. Vystúpil z vozidla a v krátkosti povedal technické parametre, rok výroby a pár slov o svojej posádke. A pretože láska k veteránom nikdy nehrdzavie, niektoré rodiny sa na akcii predviedli s viacerými vozidlami.
Aby v tom ale náhodou nebol zmätok, štvorkolesové a dvojkolesové stroje sa prezentovali samostatne. A hoci sa táto paráda konala v zrýchlenom režime, prítomní návštevníci mali rozhodne čo obdivovať.
Ďalšia možnosť na nafotenie historických vozidiel síce ešte bola pred neďalekým Hotelom Urán, no ich počet bol v porovnaní s výstavou v parku o niečo menší. Väčšina posádok síce ostala na spoločnom večeri a retrozábave, no boli aj také, ktoré sa z určitých dôvodov rozhodli vrátiť domov skôr.
Deň ubehol ako voda a my sme sa voľky-nevoľky museli vybrať na spiatočnú cestu. Zvyšný čas do odchodu električky sme využili na návštevu rodinnej cukrárne Bobčo a dopriali si malé zákuskovo-kofolové osvieženie.
Zaujal nás pri tom aj interiér cukrárne s expozíciou dobového nábytku, starých hračiek, detských kočíkov a bábik, spoločných hier, kníh, písacích strojov, telefónov s ciferníkom a ďalších artefaktov pripomínajúcich roky minulé.
Potom už nasledovala iba niekoľkohodinová cesta domov, ktorá sa niesla v pokojnej atmosfére. Unavení, no bohatí na zážitky a fotografie sme sa vracali do svojich príbytkov. No už o týždeň neskôr nás čakala ďalšia nemenej zaujímavá akcia v trenčianskom kraji. Ale o tom až nabudúce.
Autor: Jaroslav Filo
Audio: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Ľubomír Nádaždy
Be the first to comment