PEZINSKÁ BABA – Predposlednú júnovú sobotu sa po ročnej prestávke do kameňolomu opätovne vrátili veterány. Kto by ale čakal návrat vo veľkom štýle, mýlil sa. Zatiaľ čo predošlý ročník bol bohatý na účastníkov i sprievodný program, aktuálny sa niesol v oveľa skromnejšom duchu. Pozitívom ale bolo, že autobusová linka číslo 249 tentokrát jazdila bez komplikácii.
Mapovanie tejto akcie sme nejako špeciálne neplánovali. Odviezli sme sa vlakom do Pezinka a po krátkom čakaní pokračovali v jazde regionálnym autobusom. Pôvodne sme síce mali v úmysle vystúpiť na zastávke Pezinok, Dolina Stupy, aby sme pre vás zdokumentovali štart prvého kola, no v hodine 12-tej sme nakoniec zmenili plány. Túžba o zábery z iného miesta na trati totiž spôsobila, že sme sa nakoniec chtiac-nechtiac ocitli až na Pezinskej Babe.
Oficiálny začiatok pretekov bol síce plánovaný na 09:15, no všetko sa nakoniec akosi posunulo. Využili sme preto čas a pustili sa do rozhovoru s dvojicou českých nadšencov motorizmu. Tí si síce chceli pozrieť aj statickú expozíciu veteránov, no rovnako ako my išli priamo na Pezinskú Babu. A pretože sa im veľmi nikam presúvať nechcelo, minimálne počas dopoludnia zotrvali pevne na svojich pozíciách. Požičali sme si stoličku z neďalekého gastro zariadenia, prisadli si k ním a sledovali čo sa bude diať. Spočiatku to síce vyzeralo na celkom obyčajnú sobotu v lone malokarpatskej prírody, no o pár minút neskôr sa k nám z diaľky začali ozývať zvuky spaľovacích motorov. Naštartovali sme preto fotoaparáty a čakali na prvé posádky.
Hoci sme rátali s veľkým počtom dvoj a štvorkolesových veteránov, realita bola nakoniec trochu iná. Nie, že by tam nedošli vôbec, no nebolo ich toľko, ako sme predpokladali. Oveľa väčší priestor totiž dostali pretekárske vozidlá rôznych typov, úprav a rokov výroby. A aj keď sa to možné niekomu nezdá, predsa len bolo na čo pozerať.
Príjazd účastníkov síce na pár minút prerušil prejazd červeného minibusu, no na celkový priebeh prvého kola to žiadny vplyv nemalo. Skôr naopak. Následne sme síce mali v pláne spraviť aj zopár záberov vystavených vozidiel, no čas hral ako na potvoru proti nám. Keď totiž posledné vozidlo dorazilo hore, prvé sa už vracalo späť. A pretože regionálny autobus odišiel z Pezinskej Baby skôr ako účastníci, neostávalo nám nič iné, iba naštartovať vlastné nohy a po odjazde všetkých posádok sa do areálu výstaviska presunúť pešo. 🙂 Aby to ale náhodou nebolo až také jednoduché, vonku bolo ako na potvoru teplo ako v pekle. V danej chvíli by sme sa preto videli skôr niekde na pláži, ako na veteránskej akcii. No bolo už neskoro.
Areál kameňolomu ponúka dostatok priestoru na pohyblivú i statickú výstavu veteránov. No zatiaľ čo v roku 2023 bolo čo obdivovať aj cez preteky vozidiel, tento rok to žiaľ vyzeralo inak. Statická prezentácia historických traktorov sa obmedzila na jedného účastníka a v skromnejšom duchu sa niesla aj výstava dobových motocyklov. Jediná príležitosť na prehliadku vozidiel tak bola iba v rámci obedňajšej prestávky.
Niektorí návštevníci sa síce spoliehali na sprievodný program, no ten z neznámych dôvodov rovnako absentoval. Namiesto pódia s hudobnými vystúpeniami, maskotmi a súťažami pre malých i veľkých zvedavcov sme sa museli uspokojiť iba s reprodukovanou hudbou. Jedinou istotou tak boli stánky s občerstvením, ktoré ponúkali viacero možností na zahnatie hladu a smädu.
Pred druhým kolom pretekov do vrchu Pezinskej Baby sme už ale nenechali nič na náhodu a priebežný štart sledovali len pár metrov od štartového poľa na hlavnej ceste. Neunikol nám pri tom ani pohľad na mladú zamilovanú dvojicu, ktorá sa miestami viac venovala sebe, ako sledovaniu prejazdu súťažných vozidiel. 🙂
Po odjazde všetkých posádok sme uvažovali čo s voľným časom. Hŕstka statických exponátov už bola dávno nafotená a nič nenasvedčovalo tomu, že by tam malo pribudnúť niečo nové. Keďže sme boli vyprahnutí ako ťava na púšti, siahli sme hlboko do peňaženky a dopriali si 0,5 l studenej kofoly v kombinácii s občerstvením z domácich zásob. Oficiálne vyhodnotenie bolo plánované až o 16:30, a tak sme mohli na lavičke v tieni stromov naberať potrebnú energiu. Táto ničím nerušená idylka v malebnom prostredí okolia Pezinka však netrvala dlho, lebo pár minút po 15-tej hodine organizátori začali pozývať na vyhlasovanie výsledkov.
To nakoniec prebehlo s hodinovým predstihom oproti časovému harmonogramu a až na malé výnimky si všetci víťazi osobne prevzali ceny. Na tomto mieste by sme vám síce radi priniesli vyhodnotenie podujatia, no na oficiálnych stránkach klubu sa vôbec nenachádza. Spomenúť tak aspoň môžeme udelenie cien útechy pre dvoch účastníkov, ktorí pre technické problémy nemohli absolvovať preteky do konca.
Následne sme ešte prehodili pár viet s niektorými veteránistami a potom sa presunuli na neďalekú zastávku a čakali na najbližší spoj. No keďže podujatie skončilo skôr ako malo, celé sa nám to nedobrovoľne predĺžilo. Po návrate domov sme síce boli z celého dňa poriadne unavení, no na druhý deň nás čakala akcia, ktorej účasť sa rozhodne nedala odvolať. Z Trenčianskej Teplej totiž v ranných hodinách vyrážal Orchestrión s prívesným vozňom, aby odviezol výletníkov na záhradnú železnicu 600 vo Vracove. Ale o tom až nabudúce.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment