TVRDOŠOVCE – Ešte sme si ani poriadne neoddýchli po 3-dňovom výlete v metropole východu a už bola pred nami ďalšia akcia. Už po druhý krát v tomto roku sme sa totiž zúčastnili na veteránskom podujatí na zmiešanom slovensko-maďarskom území. No hoci to v porovnaní s Lehnicami bola oveľa skromnejšia akcia, oplatilo sa ju navštíviť.
Zraz veteránov v tejto obci je pomerná novinka. V uplynulom roku sa uskutočnil už po druhý krát a opäť v rámci slávností svätého Štefana. Toto víkendové podujatie totiž ponúka pestrí program pre malých i veľkých návštevníkov – od tradičného behu, cez varenie v kotlíku až po priateľský futbalový zápas a folklórne vystúpenia. Aj v tomto prípade ale platilo, že sme si museli trochu privstať a raňajky domácej produkcie sme spracovali počas jazdy osobným vlakom.
Po vystúpení z vlaku nás zaujala netradičná súprava 751.-204-9 „Bardotka“ + historický poštový vozeň v ktorom sa nachádza modelové koľajisko Klubu železničných modelárov Komárno.
Spravili sme dokumentačnú fotku a pomalým tempom sa presúvali zo stanice. Čakala nás totiž cca 30-minútová cesta do centra, ktorú sme vzhľadom na mizerné spoje prímestskej autobusovej dopravy museli absolvovať po vlastných nohách. Nuž čo už. Ešte že spočiatku nebolo tak horúco. 😎
Prešli sme popri budove kultúrneho úrade, kde práve prebiehala registrácia bežcov a pár minút neskôr sme už boli pri malom železničnom parku. Na trávnatej ploche popri ceste sa nachádza parný rušeň 310.442, ktorú v roku 1897 vyrobila Lokomotíva Budapešť – Maďarské kráľovské železnice, vodný žeriav, svetelné návestidlo, traťový vozík, špeciálny vozík na prepravu koľajníc „Mamatej“, výhybka, návesť „Kopáč“, mechanická závora, výhybka a socha Sedembolestnej Panny Márie.
Po tejto „povinnej jazde“ sme sa už naplno venovali zrazu veteránov. Presunuli sa na miesto určenia a priebežne dokumentovali príjazd jednotlivých účastníkov. Na voľnom priestranstve bolo možné obdivovať historické automobily a motocykle prevažne z obdobia po 2. svetovej vojne. Nechýbal však ani vzácny Wardburg coupe.
Z nákladných vozidiel pútala veľkú pozornosť nedávno zrekonštruovaná oranžová Tatra 148, ktorú bolo možné vzhliadnuť aj na májovom zraze v Poľnom Kesove.
Najväčším magnetom bol nepochybne historický autobus Škoda 706 RTO s prívesom Jelcz P-01, ktorý zrekonštruovali veteránisti zo Šurian.
Šarmantné slečny medzitým na magnetickú tabuľu napísali zoznam vozidiel a prítomná verejnosť mohla dať následne čiarku k tomu vozidlu, ktoré sa im najviac páči. Ako sa hovorí: hlas ľudu, hlas Boží. 😀
O pár metrov ďalej sa súbežne s výstavou historických vozidiel konala súťaž vo varení v kotlíku. Veru tak. Kým niektorí obdivovali starú dobrú techniku, iní usilovne pripravovali sviečkovú, guláš, či iné pochutiny.
Pre najmenších návštevníkov bol pripravený skákací hrad, či maľovanie na tvár.
Nemenej atraktívne však boli aj bezplatné vyhliadkové jazdy cestným vyhliadkovým vláčikom, ktorý zachádzal aj na železničnú stanicu.
Čas plynul ako voda a na rad prišlo vyhodnotenie súťaže vo varení v kotlíku. Odborná porota hodnotila a kto mal šťastie, mohol aj ochutnať.
A potom už prišlo na rad dlho očakávané vyhodnotenie súťaže o najkrajší veterán podujatia za účasti primátora obce Ing. Mariána Tótha. Pamätné poháre a diplomy získali víťazi jednotlivých kategórií. A kto vyhral? Dozviete sa v nasledujúcej audionahrávke.
Hoci veteránistov nikto nevyháňal, väčšina z nich sa pomaly zberala na odchod. Dali sme si preto občerstvenie z domácich zásob a presunuli sa do kultúrneho domu, kde sa konala výstava artefaktov so železničnou tematikou. Vzhliadnuť tu bolo možné dopravnú kanceláriu, železničné uniformy, staré cestovné lístky, predpisy, pečiatky, štikačky cestovných lístkov, dobový telefón, starý písací stroj, dobové fotografie, modely, odznaky, výpravky, kovové tabuľky z rušňov, nákresy, lampáše, cestovné poriadky, knižné publikácie a iné zaujímavé listiny, či dokumenty.
Po návrate na stanicu sme ešte zavítali na výstavu modelového koľajiska Klubu železničných modelárov Komárno a potom sme sa pravidelným osobným vlakom vrátili späť do hlavného mesta. V tento deň sa totiž konali aj výročné jazdy historickým motorovým vlakom na trati Bratislava – Dunajská Streda a na poslednej z nich sme sa chceli zúčastniť aj my.
Po príchode na stanicu Bratislava-Nové Mesto sa tam ale nič zaujímavé nedialo. Nástupištia boli takmer prázdne a len tu i tam sa mihol nejaký pešiak. No po vláčiku motoráčiku nebolo ani chýru, ani slychu. Že by sme boli jediní, ktorí sa ním v podvečerných hodinách mali v pláne odviezť? Kto vie. Isté je len to, že na jednej z predošlých jázd sa pokazil a táto akcia sa predčasne ukončila. Škoda len, že táto informácia nebola zverejnená aj na odchodovej tabuli vlakov. Aspoň by sme boli skorej doma. Nuž asi nemôže byť každý deň sviatok. 😀
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment