Tip na víkend: Pražský motoráčik 2015

PRAHA – Pozývame Vás na jazdu historickým motorovým vlakom M 262.0, prípadne M 286.1 Klubu železničných cestovateľov, ktorý premáva celoročne počas víkendov a sviatkov po tzv. Pražskom semmeringu, po trati č. 122 zo stanice Praha-Hlavní nádraží do stanice Praha-Zličín a späť. Ranný vlak vychádza z Prahy-Čakovic, večerný vlak sa tam vracia späť.

Pražský motoráčik počas svojej cesty ide po dvoch historicky zaujímavých pražských tratiach. Začína na pražskom hlavnom nádraží, ktoré bolo otvorené v roku 1871. Súčasná secesná výpravná budova od architekta Jozefa Fanty však pochádza z rokov 1902 – 1909. V roku 1977 ju doplnila nová odbavovacia hala od architekta Jozefa Dandy, ktorá počas posledných štyroch rokov prešla rozsiahlou rekonštrukciou a jej prestavba bola v minulom roku ukončená. Koľajisko zakrýva monumentálna dvojlodná zasklená oceľová hala z roku 1905, ktorá zaberá plochu zodpovedajúcu polovici Václavského námestia.

Po prejdení 1 145 metrov dlhého vinohradského tunela a po prekonaní Vltavy po dvojkoľajnom oceľovom moste z roku 1901 prichádza vlak do stanice Praha-Smíchov severné nástupište. Ide o bývalú spoločnú stanicu troch spoločností: Dráhy cisára Františka Jozefa (staviteľa Pražskej spojovacej dráhy), Pražsko-duchcovskej dráhy a Buštehradskej dráhy. A práve po trati patriacej poslednej menovanej spoločnosti vyrazí Pražský motoráčik na svoju ďalšiu cestu.

Potreba klesania do vltavského údolia nižšími sklonmi vyvolala nutnosť rozvinutia trasy, čím vďaka odvážnemu vedeniu trate oblasťou tzv. Pražského Barrandienu vznikla zrejme najkrajšia trať ležiaca na území hlavného mesta Českej republiky. Zo Smíchova stúpa vo veľkej slučke nad Zlíchovem a potom veľkým pravotočivým oblúkom dvakrát prekonáva Prokopské údolie. Preto bolo treba vybudovať dva mohutné viadukty o dĺžkach 170, resp. 180 metrov s maximálnymi výškami 23, resp. 25 metrov. Medzi vápencovými skalami pokračuje trať okolo Žvahova a Dívčích hradů do Jinonic. Vlak ide ďalej cez Cibulku a Stodůlky do stanice Praha-Zličín, kde jazda Pražského motoráčku končí v bezprostrednej blízkosti řepského sídliska.

Smelo vedená trať zo Smíchova do Hostivice veľmi rýchlo získala prezývku Pražský Semmering. Tento názov je odvedený od známej rakúskej trate v Alpách, ktorá prechádza spolkovými krajinami Dolné Rakúsko a Štajersko horským sedlom Semmering. Jej stavba bola dokončená v roku 1854 a jednalo sa o prvú európsku horskú železničnú trať. Pojem „Semmering“ sa tak stal synonymom pre všetky odvážne trasované trate na svete vrátane trati, ktorej koľaje využíva Pražský motoráčik.

Z vlaku Pražského motoráčiku môže cestujúci vychutnávať pohľady na množstvo pražských zákutí a môže sa zoznámiť s rôznymi stavebnými slohami a urbanistickými celkami. Jazda vlaku začína na najvýznamnejšom českom nádraží pod dohľadom ohromujúcej Fantovej budovy. Prekrásne pohľady na Prahu sa naskytujú aj zo železničného mosta cez Vltavu. Vpravo sa rozprestiera panoráma pražského historického centra, na čele s neobyčajným pohľadom na Pražský hrad. Na ľavej strane sa nad vlakom majestátne týči kapitulný chrám sv. Petra a Pavla na historickom Vyšehrade. Bývalá industriálna krása priemyselnej štvrti Smíchov už prevažne ustúpila predovšetkým novým dopravným stavbám.

Z hlubočepských viaduktov môžu cestujúci sledovať takmer dedinskú zástavbu pôvodných Hlubočep, ale aj unikátnu prírodu Prokopského údolia. Predovšetkým skala nad druhým hlubočepským viaduktom upúta pohľady cestujúcich. Neobyčajný výhľad na hlavné mesto sa naskytne za výhybňou Žvahov. Po pravej strane sa na niekoľko sekúnd ukáže málo známy výhľad na veľkú časť Prahy. Za oknami vlaku sa potom striedajú naozaj nie príliš známe zábery stovežového mesta. Prechádza okolo Konvářky a Dívčích hradů, v Jinonicích sa prešmykne okolo bývalej továrne Walter, neskôr Motorlet, pokračuje sa cez vilové štvrti Košíře a Cibulka i prírodným parkom na rozhraní Motola, Košířů a Stodůlek k řepskému sídlisku pochádzajúcemu z obdobia socializmu. V stanici Praha-Zlín Pražský motoráčik svoju jazdu končí. Priamo pred nádražím sa nachádza konečná električiek Sídlisko Řepy, a tak môžu cestujúci pre svoj návrat späť použiť nie len vlak, ale aj električku.

Tarifné podmienky:

V spojoch Pražského motoráčiku platia cestovné lístky Pražskej integrovanej dopravy (PID). To znamená, že cestujúci s platným časovým kupónom pre pásma P a 0 (tzv. „pražská električenka“) môžu cestovať bez nutnosti nákupu ďalšieho cestovného lístka.

Cestujúci môžu využiť aj cestovné lístky PID pre ľubovoľnú jazdu, konkrétne prestupný cestovný lístok PID pre Prahu v cene 32,- Kč. Tento lístok je nutné pred nástupom do vlaku označiť v označovači v železničnej stanici (spravidla na nástupišti, v stanici Praha-Hlavní nádraží pri vstupe do podchodu, pri prestupe je možné využiť aj cestovný lístok už predtým označený v inom dopravnom prostriedku PID) a jeho časová platnosť je 90 minút od označenia.

Jazda s vopred zakúpeným cestovným lístkom, cestujúci bez platného cestovného lístka je povinný si pred nástupom zakúpiť cestovný lístok u sprievodcu PID s prirážkou.

Po dohode s obsluhou vlaku (kvôli obmedzenej kapacite) je taktiež možné v Pražskom motoráčiku prepraviť bicykel, a to po Prahe bez poplatku.

Autor: Jaroslav Filo
Foto: www.ropid.cz