KOŠICE – Stalo sa už dobrým zvykom, že naša redakcia počas leta zavíta do metropoly východného Slovenska a ani uplynulý rok tomu nebolo inak. Našim hlavným cieľom sa už po druhý krát stala detská historická železnica a podujatie Dni parnej nostalgie.
Na rozdiel od predošlého roku sme ale z Bratislavy nešli „zážitkovým“ nočným rýchlikom, ale už dopoludňajším expresom. A urobili sme dobre. Počas jazdy vlakom sme mohli nerušene obdivovať krásy okolitej prírody, lúštiť sudoku, čítať knihu a dopriať si občerstvenie z domácich zásob. A pretože akcia začínala až v sobotu, nemuseli sme sa nikam ponáhľať. Najprv sme si dali obloženú bagetu a kofolu v staničnom bistre a po zakúpení viacdňového cestovného lístka sa električkou číslo 3 pobrali ubytovať sa. Keďže turistická ubytovňa pri stanici bola plne obsadená, rezervovali sme si nocľah v lokalite Barca.
Len čo sme došli na izbu, vybalili si veci a vybavili potrebné formality, zobrali sme si fotoaparát a hor sa do mesta. Naše prvé kroky viedli do neďalekého parku v blízkosti sochy zosnulého pápeža Jána Pavla II. Sadli sme si na lavičku pri jazierku a za spevu štebotavých vtákov pozerali kačice, labute a iné zvieratká.
Na Námestie osloboditeľov sme si uctili pamiatku sovietskych vojakov z 2. svetovej vojny a vybrali sa na potulky Hlavnou ulicou v Starom Meste, po ktorej v minulosti premávali aj električky. A pretože bolo vonku príjemné počasie, stretávali sme veľké množstvo ľudí rôznych vekových kategórií. Niektorí sa iba vybrali na malú prechádzku mestom, iní sedeli na lavičkách, alebo na terasách jednotlivých prevádzok a vychutnávali si piatkový augustový večer. My sme urobili to isté, keď sme si v miestnej palacinkárni dopriali lahodné palacinky s malinovým džemom, čerstvými jahodami, šľahačkou a jahodovým a čokoládovým toppingom. Aby sa nám táto pochúťka ľahšie kĺzala do žalúdka, dali sme si k nej 0,5 kofoly. No hotová paráda. 😎
Skôr ako sme sa vrátili do ubytovacieho zariadenia, vychutnali sme si letnú pohodu pri Spievajúcej fontáne. Na izbe sme si ešte nabili potrebnú techniku a potom hajde do postele.
V sobotu ráno sme sa zobudili do nádherného slnečného dňa. No skôr ako sme sa vybrali na detskú železnicu, v bistre na Staničnom námestí sme si dali obloženú bagetu a horúci čaj. Mestskou hromadnou dopravou sme sa následne presunuli na Námestie Maratónov mieru, kde sme symbolicky začínali s mapovaním víkendovej akcie. Práve z tejto zastávky totiž v pravidelných intervaloch odchádzal historický autobus Škoda 706 RTO občianskeho združenia Veterán Bus Diamant, ktorý odviezol cestujúcich do Čermeľského údolia. Stačilo si iba zakúpiť pamätný cestovný lístok a neobyčajná jazda ulicami mesta sa mohla začať. Je síce pravda, že „Uhorka“ sa po odchode z garáže zdržala na pumpe a niekoľko desiatok minút meškala, no do autobusu sme všetci nastúpili s dobrou náladou.
Po príchode do Čermeľa sme si najprv zakúpili dvojdňovú vstupenku, výročnú magnetku i časopis R-Žurnál a potom sme sa už naplno venovali dokumentovaniu železnice. Spravili sme zopár úvodných záberov a nastúpili do pravidelného vlaku s vyhliadkovými vozňami a rušňami U 36.003 „Katka“ a TU 29.2004 „Vlasta“. Obsadili sme si miesto na sedenie a romantická jazda čermeľským údolím sa mohla začať. No ešte skôr ako sme opustili priestory stanice, v ktorej sa okrem cestovných lístkov a suvenírov dalo zakúpiť aj občerstvenie, privítal nás riaditeľ železnice Ľubomír Lehotský. „Naše vlaky jazdia na sekundu presne a vozne sú plne klimatizované. Pred odjazdom sa nezabudnite všetci pripútať. Bezpečnostné pásy nájdete pod sedadlom. 😀 Želám vám príjemnú jazdu a príjemný pobyt na Alpinke. Nasleduje stanica New York, hlavná stanica :-D“ Aby sme ale nemuseli pri každej jazde ukazovať cestovný lístok, dostali sme na ruku pásku.
Po príchode na Alpinku čakal na návštevníkov pestrý program. Komu sa ale nechcelo stráviť celý deň pri železničke, mohol si spraviť individuálny výlet po jej okolí. Každý podľa svojej chuti. V areáli detskej železnice bolo možné obdivovať statickú expozíciu historických koľajových vozidiel vrátane elektrického rušňa EU 45.001 z roku 1917, či ex bratislavskej električky ČKD Tatra K2S #7101. Záujem verejnosti bol aj o výstavu prevádzkyschopných vozidiel detskej železnice a jazdu motorovou drezinou MU 29.001 s kapacitou 10 osôb.
Nemenej pútavá bola aj najväčšia zbierka uhoľnej koľajovej dopravy na Slovensku tvorená vozidlami hnedouhoľných baní v Cígeli, Handlovej, Novákoch a z bane vo Veľkom Krtíši a koľajnicami z Maďarska, Rumunska, Slovinska a iných rudných baní na Slovensku. Podľa aktuálnych informácií z detskej železnice by sa mala táto expozícia v lete zmeniť na nepoznanie. Už teraz sa môžete tešiť na zrenovované banské vozidlá, ktoré kedysi brázdili podzemie, nové expozičné koľaje banského rozchodu 600 mm, prístrešok ako otvorené múzeum pre banské vozidlá a príbeh košickej bane Bankov i ďalších zaniknutých baní na Slovensku. Nuž teda necháme sa prekvapiť. 😎
Značnému záujmu návštevníkov sa tešila aj interaktívna výstava funkčných častí priecestných zabezpečovacích zariadení typu VÚD, AŽD-71 a SSR, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou histórie železníc u nás i v zahraničí.
Veľkým lákadlom pre deti i dospelých boli jazdy na šľapacích drezinách na cca 300 metrovom drezinovom ovále s rozchodom 600 mm. Tak rýchlo nasadať a zabrať do pedálov. 😛
Farma pod lesom Čižatice priniesla na Alpinku morské prasiatka, ovečky, prasiatka, zajace i ovčiarskeho psa a kto chcel, mohol sa odviezť aj na poníkovi. 😎
Z ďalších atrakcií môžeme spomenúť drevený kolotoč, nafukovací hrad, streľbu z praku, bublifuovanie, trenažér lokomotívy 750 „Okuliarnik“, súťaže Vlakovej patroly a pútavé vystúpenie cirkusu Mavakanza a mažoretiek Regtime.
Nuž a ako by to bolo, keby na dvojdňovom podujatí nechýbalo ani obľúbené maľovanie na ruky a tvár.
Po príchode protokolárneho vlaku s odchodom z Čermeľa o 10:45 prišlo na rad predstavenie novej detskej knižky Viete deti, ak osa stavia železničná trať? z pera riaditeľa železnice Ľuba Lehotského a nového vizuálu časopisu R-žurnál. No a kto iný by mohol pokrstiť túto knižku, ak nie obľúbená Usmievanka, ktorá ako upútavku na svoje nedeľné vystúpenie zaspievala zo dve-tri piesne. Napríklad aj tú o semaforoch, ktorá sa stala hitom vďaka košickej Zlatej bráne. Na semafore svieti aká farba? Zelená. 😉
S úderom pravého poludnia prišlo na rad slávnostné zvonenie a predstavenie architektonickej vízie rekreačnej oblasti Čermeľ – Alpinka za účasti predsedu Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislava Trnku. Tento návrh spája zachovanie kultúrneho dedičstva s modernými prvkami, čím posúva železnicu do novej éry cestovného ruchu a komunitného života. Cieľom projektu je citlivo prepojiť históriu tejto ikonickej trate s moderným architektonickým prístupom, zlepšiť bezpečnosť a dopravnú prístupnosť a vytvoriť komplexný verejný priestor s dostupnosťou k zeleným plochám a rekreačným zónam. Projekt pridáva prvky komunitného života a udržateľnosti, pričom zachováva pôvodný charakter miesta. Okolie stanice Čermeľ bude doplnené o rôzne zóny aktivít vrátane šachového parku, fontány, detského a multifunkčného ihriska, skate parku, grilovacieho prístreška a workoutových plôch. Plánuje sa vystavenie historickej lokomotívy a vytvorenie možnej prechodovej spojnice ku lesu cez nový obytný schodiskový prvok. Na stanici Alpinka sa navrhuje revitalizácia s využitím potenciálu miestneho potoka ako rekreačnej zóny, rozšírenie zelene a občianskej vybavenosti. Súčasťou návrhu je aj možné vybudovanie lanovky spájajúcej Alpinku s chatou Hrešná, čím by sa rozšírili služby a atraktivity pre návštevníkov. Vďaka lepšiemu prístupu budú môcť železničku pohodlnejšie navštevovať aj osoby so zdravotným znevýhodneným, či seniori. Okrem budúcich projektov si bolo možné pozrieť aj dobové videá venované detskej železnici, ktorá vznikla v období socializmu a slúžilo na výchovu budúcich železničiarov.
Organizátori ale nezabudli ani na občerstvenie pre návštevníkov. V jednotlivých stánkoch si bolo možné pochutnať na pravom železničnom guláši, langošoch na slano a na sladko, gofrách, pive, kofole, limonáde, králičkových džúsoch, káve, čaji, cukrovej vate, nanukoch, točenej zmrzline a iných dobrotách. Zakúpiť si však bolo možné aj produkty z včelieho vosku a suveníry s motívom detskej železnice.
Výletné vlaky počas celého dňa vozili malých i veľkých návštevníkov podľa platného cestovného poriadku. Výnimkou bol iba jeden popoludňajší pár spojov, ktorý z dôvodu konania programu na Alpinke nebol vykonaný.
Popoludňajší program sa niesol v znamení kavalkády – veľkej prehliadky rušňov a vozňov so sprievodným slovom riaditeľa železničky Ľubomíra Lehotského.
Rovnako zaujímavá však bola aj výstava modelov lokomotív Jána Nováka, ktorý si od riaditeľa železnice prevzal ocenenie v podobe originálnej tabule U 36.003. Ľubo Lehotský zase dostal unikátny model „Katky“.
Hlavným pilierom detskej železnici je detská obsluha – mladí dobrovoľníci od 9 do 25 rokov, ktorí sa pod vedením skúsených železničiarov zúčastňujú na prevádzke železničky v úlohách mladých sprievodcov či výpravcov. Nuž a ako by to bolo, keby si v rámci tohto podujatia neprevzali ocenenie za ich prínos na fungovaní železničky. Na Slovensku ide o jediný klub mladých železničiarov – dobrovoľníkov vôbec. Vznikol ešte v roku 2012 a dnes má približne päťdesiat aktívnych členov – žiakov a študentov základných a stredných škôl z Košíc a širšieho okolia.
Odbila 17-ta hodina a posledným vlakom sme sa vydali na spiatočnú jazdu do Čermeľa. Urobili sme ešte zopár ilustračných fotiek a mestskou hromadnou dopravou sa presunuli na Námestie Maratónu mietu.
Keďže sme sa na Alpinke dobre najedli, využili sme čas na príjemné posedenie pri Spievajúcej fontáne na Hlavnej ulici. Cca 45-minútový oddych bol veľkým prínosom pre naše nohy a myseľ. Započúvali sme sa do zvukov fontány a známych i menej známych melódií a naberali novú energiu.
Po relaxačnej prestávke sme sa opätovne vrátili na Námestie Maratónu mieru, odkiaľ nás historický autobus odviezol späť do Čermeľa.
Večerný návrat na detskú železnicu nebol vôbec náhodný. Čakala nás totiž zážitková jazda parným vlakom na čele s rušňom U 36.003 „Katka“, súčasťou ktorej bol aj atraktívny sprievodný program na staniciach Vpred a Alpinka. Pre cestujúcich bola pripravená iskrivá show parnej lokomotívy, svetelná šou GREEN EMERALD a fire show ARDENTE a Barbora.
Po návrate do Čermeľa nás čakala už iba spiatočná jazda „Uhorkou“ na Námestie Maratónu mieru a zaslúžený odpočinok v ubytovacom zariadení.
V nedeľu ráno sme si najprv dopriali raňajky v staničnom bistre a potom sa v kombinácii pravidelného spoja mestskej hromadnej dopravy a historického autobusu opäť vybrali na Alpinku. Pred nami bol nový deň plný skvelých zážitkov a večerného návratu do hlavného mesta. Ale nepredbiehajme. V areáli stanice nás hrou na flašinete privítal Jaroslav Vančo, ktorého určite všetci poznáte ako jedného zo záchrancov historickej električky „Kométa“.
Po príchode na Alpinku už na detských návštevníkov čakala obľúbená Usmievanka, ktorá si s nimi zaspievala a zatancovala známe i menej známe pesničky. Napríklad aj tú o čokoláde a Včielke Maji
Z ďalšieho programu spomenieme súťaže s Vlakovou patrolou, cirkus Mavakanza, či tanečné vystúpenie mažoretiek Regtime.
Nechýbal však ani drevený kolotoč, maľovanie na tvár, streľba z praku, či obľúbené bublifukovanie.
Hasiči z Medzeva sa prezentovali historickým hasičských autom Mercedes TLF16 s ukážkou výbavy, striekaním vody z hasičskej hadice a výrobou peny v ktorej sa deti naozaj vybláznili do sýtosti.
Farma pod lesom Čižatice na Alpinke opätovne pripravila mini ZOO s morskými prasiatkami, ovečkami, prasiatkami, zajacmi i ovčiarskym psom. Nuž a ako by to bolo, keby jej súčasťou neboli aj jazdy na poníkovi.
Veľkému záujmu návštevníkov sa tešila aj výstava statických a prevádzkyschopných vozidiel detskej železnice, či jazdy na drezinovom ovále, ktoré preverili fyzické zdatnosti malých i veľkých odvážlivcov.
V ponuke boli aj stánky s občerstvením, predaj suvenírov a produktov z včelieho vosku, premietanie spomienok a vízií, či možnosť fotenia sa s aristokratickou rodinou.
Výletné vlaky počas celého dňa vozili tam a späť malých i veľkých návštevníkov. No kto si suveníry nestihol zakúpiť priamo na stanici, detská obsluha ich ponúkala aj počas jazdy.
Popoludňajším ťahákom podujatia boli železničné preteky, t. j. súťaže medzi verejnosťou a rušňovodičmi na drezinách a rušňoch, ktoré sa rovnako ako v predošlom roku tešili veľkému záujmu návštevníkov. V prvej disciplíne sa na oje parného rušňa položila plechovka a úlohou posádky bolo za čo najkratší čas prísť do cieľa tak, aby plechovka nespadla na zem. Ak by spadla, musela by zastaviť, plechovku dať naspäť a pokračovať v jazde.
Druhá súťažná disciplína už bola o čosi zábavnejšia. Posádka parného rušňa musela zastaviť na vopred určenom mieste. Rušňovodič musel následne vyskočiť, vypiť 22° nealkoholické pivo, naskočiť späť a pokračovať v jazde až na vyznačené meisto. Rušňovodič s kuričom potom opustili rušeň, utekali k mažoretkám, aby spoločne praskli 3 balóny. Následne sa opäť vrátili do rušňa a pokračovali až do cieľovej rovinky. A to všetko za čo najrýchlejší čas.
V tretej disciplíne proti sebe súťažili dva tímy, ktorých úlohou bolo štafetovým systémom za čo najkratší čas dostať uhlie do parnej lokomotívy. Ak by uhlie padlo, muselo sa začať od začiatku.
Na svoje si prišli aj priaznivci drezín. V ďalšej disciplíne totiž proti sebe súťažili dva tímy, ktoré sa za čo najkratší čas museli dostať pákovou drezinou z bodu A do bodu B. Ten, kto bol rýchlejší, vyhral. No asi najnapínavejšia bola posledná disciplína pri ktorej musel rušňovodič motorovej lokomotívy „Anička“ a „Vlasta“ zastať na určenom mieste, vyskočiť z rušňa, zobrať fúrik a utekať s ním ako vietor o preteky, aby oslobodil jednu zo sprievodkýň priviazaných k stĺpu. Tá si následne sadla do fúrika a rýchlosťou blesku sa nechala odviezť k lokomotíve. Len čo do nej obaja nastúpili, razom sa rozbehla do cieľa.
Počas železničných pretekov bol na Alpinke vystavený aj historický autobus Škoda 706 RTO, ktorý rovnako ako v sobotu zabezpečoval návoz a odvoz návštevníkov z Námestia Maratónu mieru do Čermeľa a späť.
Ani sme sa nenazdali a tretí deň sa pomaly končil. Víkend ubehol ako voda a nás čakal spiatočný návrat do hlavného mesta. No keďže sa nám z Alpinky nechcelo veľmi odísť, nasadli sme až na úplne posledný spoj detskej železnice. Dúfali sme, že v Čermeli stihneme autobus linky číslo 14, no mýlili sme sa. Nie, že by sme sa po vystúpení z vlaku šuchtali, práve naopak. Náš vlak mal ale ako na potvoru menšie technické problémy a do cieľa svojej destinácie došiel s meškaním.
Za normálnych okolností by sne sa síce domov neponáhľali, ale v pondelok ráno na nás čakali ďalšie povinnosti. Reálne to však vyzeralo tak, že posledný expres z Košíc už nestihneme a chtiac-nechtiac budeme musieť cestovať nočným rýchlikom. Autobus totiž jazdí iba raz za 30 minút a motorizovaní návštevníci nám s odvozom nepomohli. No keď už sme strácali aj posledné kvapky nádeje, pri zastávke zrazu zastavila mamička jedného z dobrovoľníkov (počas dňa sme sa s ňou dali do reči) a ochotne nás odviezla na stanicu. ĎAKUJEME. Uf, uf. Tentokrát sme mali šťastie. 😉 A to nie len ohľadom vlaku, ale aj fotky. Veď ako by to bolo, keby sme sa vrátili bez monentky z detskej železnice?
Spiatočná cesta do Bratislavy sa už niesla v pokojnej atmosfére. Chvíľku sme ešte spracovávali zážitky a dojmy z víkendového podujatia a následne sme sa prepli do oddychového módu. A hoci sme boli po celom dni poriadne unavení, zhodli sme sa na tom, že sa na túto akciu vrátime aj o rok. Do konca sezóny nás čakalo ešte viacero zaujímavých podujatí. Ale o tom až zase nabudúce.
Autor: Jaroslav Filo
Piatok
Sobota
Nedeľa
Be the first to comment