TRENČIANSKA TEPLÁ, KOPŘIVNICE – V predošlej reportáži sme vás zobrali na exkurziu do Múzea osobných automobilov Tatra. Spoločnosť Považskej dráhy Žilina nás zase v sobotu 11. októbra 2025 zobrala na zážitkovú jazdu Hurvínkom po vlárskej dráhe v rámci ktorej sme navštívili Múzeum nákladných automobilov Tatra. Ako bolo? Dozviete sa v nasledujúcich riadkoch.
Ako to už pri celodenných podujatiach býva zvykom, z Bratislavy sme vyrazili už zavčas rána. Aby sme preto dohnali spánkový deficit, počas jazdy Považanom sme viac menej nerušene oddychovali. A pretože do Trenčianskej Teplej sme dorazili hodinu pred odjazdom mimoriadneho vlaku, mali sme čas aj na horúcu kávu a čokoládu z automatu a raňajky domácej produkcie.
Ani sme sa nenazdali a Spoločnosť Považskej dráhy Žilina pristavila na 2. nástupište koľaj číslo 6 historický motorový vozeň M 131.1443 „Hurvínek“ (výrobné číslo 54106) s typickým naftovým dvanásťvalcovým vzduchom chladeným motorom Tatra T 301 odvodeným z nákladného automobilu Tatra 111 a štvorstupňovou prevodovkou typu Mylius, ktorý bol vyrobený v roku 1955 v národnom podniku Vagónka Tatra Studénka-Butovice. Aj napriek zmene termínu akcie z dôvodu opravy motorového vozňa a premenlivému jesennému počasiu sa pri ňom rázom zhromaždilo veľké množstvo cestujúcich. Či tomu veríte, alebo nie bolo ich až toľko, že kto si rýchlo neobsadil voľné miesta na sedenie riskoval, že bude celú cestu stáť. Inak povedané kľudne by sa uživil aj prívesný vozeň Blm 25-09 317. Hm, no tak to už áno. 😉
Informačná tabuľa na nástupišti síce mylne informovala o cieľovej destinácii Horné Srnie, no dobre informovaní výletníci už vedeli, že pôjdeme oveľa ďalej.
Vlakvedúci zapískal a vláčik motoráčik známy aj vďaka filmovej trilógii Slnko, Seno… sa pomaly pohýna zo stanice. Páni a dámy, ctení cestujúci. Držte si baranice, čiapky a klobúky, lebo náš neobyčajný výlet do šíreho sveta sa práve začína. 😀 A keď prekonáme Váh, každú chvíľu sme v Nemšovej.
Pokračovali sme v jazde ďalej a po vlárskej dráhe spokojne uháňali v ústrety za zážitkami. Vonku síce bolo sychravo a pomerne chladno, no aj napriek preplnenému vozňu to nikomu nevadilo. Tu i tam niekto na pár sekúnd otvoril okno, aby si spravil zopár záberov na malebnú krajinu, inak sa venoval nerušenému odpočinku či „nekonečnej“ konverzácii zo svojou rodinou, kamarátmi i známymi. Lebo keď otvoria ústa naše nežnejšie polovičky, je o sprievodné slovo rázom postarané. 😛 Kto si so sebou nezobral dostatok občerstvenia, alebo mal chuť na niečo iné, mohol si od vlakového personálu zakúpiť niečo z ponuky. Pán hlavný, štyri pivá a dva rumy si prosím. 😀
Počas niekoľko desiatok minútového pobytu v malebnej stanici Veřovice si bolo možné na chvíľu ponaťahovať kosti, alebo si spraviť fotky s tatrováckym motorákom. Pri koľaji 1 dávajte pozor, fotí sa historický vlak. 😆
Cez výhybku sme sa prehodili na vedľajšiu trať a o pár minút neskôr sme už boli v cieli našej cesty. Vystúpili sme z motoráku a pobrali sa za ďalšími aktivitami. Niekto si to rovno namieril na prehliadku mesta, obed a nákupy, iný dal prednosť návšteve miestnych múzeí. Najväčšia skupina cestujúcich nepochybne smerovala do Múzea nákladných automobilov Tatra, ktoré tak ako sesterská expozícia osobných vozidiel zaujme každého nadšenca dopravy. Minimálne dovtedy, kým sa mu ako na potvoru nevybije technika. 😀
No skôr ako sme naplno vhupli do sveta kultových nákladných automobilov, po zakúpení vstupenky sme sa rýchlo presunuli na komentovanú prehliadku unikátneho motorového vozňa M 290.002 „Slovenská strela“ s maximálnou rýchlosťou 130 km/hod. (rekord 148 km/hod. na trati v úseku Olomouc – Zábřeh na Moravě). Dva aerodynamické nadčasové motorové vozne, ktoré už na prvý pohľad zaujali netradičným tvarom karosérie, dvomi stanovišťami rušňovodiča, pohodlnými čalúnenými sedačkami, kuchynkou a WC vznikli v roku 1936 v závode Ringhoffer-Tatra a. s. vďaka svetoznámemu konštruktérovi Hansovi Ledwinkovi a architektovi a dizajnérovi Vladimírovi Grégrovi. Oba vozne boli nasadené na trasu Prahu – Brno – Bratislava a boli povinne miestenkové. Počas druhej svetovej vojny boli odstavené v depe a po jej skončení sa opäť vrátili na pôvodnú trasu. Zachovaný vozeň 002 dokonca jazdil aj ako vládny vlak na Norimberské procesy v Bavorsku. Vozeň 001 bol v roku 1953 po vyradení odstavený v Šumperku a v roku 1960 ho zničil požiar v Studénke.
Tento zaujímavý motorový vozeň, ktorý bol v roku 2021 v rámci podujatia 500 km slovenských vystavený aj v STM-Múzeu dopravy v Bratislave, sa nachádza v krytej presklenej hale, kde je z dôvodu jeho ochrany možné vstúpiť iba v rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom múzea s platnou vstupenkou (max. 10 osôb). Z kapacitných dôvodov je potrebné prehliadku rezervovať vopred na e-mailovej adrese strela@muzeumtatra.cz (treba počkať na potvrdenie rezervácie). V prípade nenaplnenia kapacity sa môžete zúčastniť prehliadky aj bez rezervácie. Samotná prehliadka začína kontrolou vstupeniek a výkladom o zaujímavej histórii tohto motoráku.
Po úvodnom slove sme pokračovali v prehliadke zachovaných artefaktov, ktoré súvisia s týmto motorovým vozňom.
Najväčším lákadlom bola možnosť nahliadnutia do interiéru Slovenskej strely. Aby sme sa ale vo vnútri nemuseli tlačiť, všetky potrebné informácie sme dostali ešte pred vstupom do vozňa.
Po skončení prehliadky sme sa poďakovali sprievodkyni za perfektný výklad a presunuli sa priamo do múzea, kde sme si po zakúpení vstupenky mohli nerušene pozrieť expozíciu nákladných automobilov s cca 80 vozidlami, cca 20 motormi a množstvom modelov a iných drobných exponátov, ktoré sú vystavené v rámci 14 tematických celkov s ohľadom na časovú postupnosť výroby. Okrem obvyklej produkcie typologických radov tu nájdete aj hasičské, vojenské, expedičné i športové verzie. Nie, že by sme chceli niekomu robiť reklamu, no popularite týchto legiend zaiste pomohla aj edícia Kultové nákladiaky minulej éry, ktorú môžete odoberať, alebo si ju pri troche šťastia zakúpiť v niektorom z vybraných novinových stánkov. Ale o tom, potom.
Prvý, druhý a štvrtý tematický celok sa venuje histórii podniku do druhej svetovej vojny. V rámci expozície sa oboznámite so zakladateľom podniku Ignácom Šustalom, ktorý začal v roku 1850 v Kopřivnici vyrábať kočiare zvané Neutitscheinka. V priebehu rokov sa výroba začala sústredďovsť aj na železničné vagóny a následne došlo k prvým experimentom s automobilmi. Počiatky tých nákladných reprezentuje replika prvého nákladného vozidla NW LKW, ktorého originál bol realizovaný už v roku 1898. Typ K, ktorý v roku 1910 získal hlavnú cenu na svetovej výstave v Buenos Aieres a po návrate slúžil kopřivnickým hasičom bol vyrobený v dvoch kusoch medzi rokmi 1909 – 1911.
Predstaviteľov počiatku sériovej výroby predstavuje podvozok TL 4 s rámovou konštrukciou. Vozidlá tohto typu vychádzali z vozidiel TL 2 a spolu s nimi sa stali ťažiskom automobilovej produkcie v období prvej svetovej vojny.
Po jej skončení sa vzhľadom na spoločenské, politické, ekonomické a kultúrne zmeny obrátila pozornosť na výrobu ľudového vozidla, ktorá sa v roku 1923 stala témou pražskej automobilovej výstavy na ktorej svoje vozidlo predstavila aj Kopřivnická vozovka. Zrodila sa „malá Tatra 11“ konštruktéra Hansa Ledwinku, ktorá divákov zaujala svojou jednoduchou konštrukciou chrbticového rámu s výkyvnými polonápravami a vzduchom chladeným zážihovým motorom. Toto vozidlo odštartovalo novú éru v dejinách podniku a jeho konštrukčné riešenie je signifikantným znamením vozidla Tatra dodnes. V expozícii sú prezentované typy Tatra 11, Tatra 12 a prvé čisto úžitkové vozidlo Tatra 13.
Malé úžitkové vozidlá s chrbticou reprezentujú modely Tatra 26/30, Tatra 72, Tatra 82, Tatra 93, Tatra 43 a Tatra 43/52. Zaujímavosťou trojnápravového vozidla Tatra 22 s motorom T27a je, že na určitom počte valníkov boli pred kolesá prednej nápravy v dvojmontáži montované ďalšie malé kolesá čo zlepšilo nájazdové schopnosti vozidla.
Od roku 1927 sa v ponuke podniku objavil prvý skutočne nákladný automobil s centrálnou nosnou rúrou a výkyvnými polonápravami Tatra 23 známy aj pod prezývkou Buldog. Medzivojnové obdobie ďalej zastupujú typy Tatra 24/67, Tatra 25, či Tatra 85.
Pre úplnosť ale musíme spomenúť, že podvozkové komponenty Tatry 24 boli použité pri stavbe prvého trojnápravového trolejbusu s typovým označením Tatra 86. Jeho prototyp pre skúšobné jazdy v Prahe bol dokončený v roku 1936. Pre pohon každej zo zadných polonáprav slúžila štvorica elektromotorov firmy Sousedík Vsetín (každý s výkonom 34 koní). Toto unikátne riešenie pri použití sério-pararelného zapojenia motorov eliminovalo potrebu diferenciálov.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa v strede záujmu ocitol zbrojný a automobilový priemysel. Počas protektorátu sa vo výrobe objavil nástupca dlho vyrábanej Tatry 24 – Tatra 81 s celkovou produkciou cez 200 kusov, ktorá mohla byť alternatívne poháňaná drevoplynom. Riešenie podvozku sa však stalo základom nového plnepohonného vozidla Tatra 111 so vzduchom chladeným vznetovým motorom, ktorý bol v histórii automobilky použitý po prvýkrát. Jeho vývoj sa začal už v roku 1942 a o rok neskôr sa rozbehla sériová výroba, ktorá trvala až do roku 1962, kedy ju plne nahradil nový typ Tatra 138. Od legendárnej Tatry 111 bolo odvodených niekoľko ďalších typov ako napríklad ťažký ťahač Tatra 141, či valník Tatra 128.
Ďalších päť tematických celkov je zameraných na povojnovú výrobu a produkciu do roku 1989 a počas prehliadky sa zoznámite s vozidlami pre armádnu aj civilnú verziu. Nesmieme však zabudnúť ani na trojnápravový horský autobus Tatra 500 HB s kapacitou 60 miest (31 na sedenie + vodič a 29 na státie) a motorom Tatra 108 s objemom 9 883 cm³ odvedeným od typu Tatra 111 a uloženým za zadnou nápravou. Za zmienku ale stoja aj trolejbusy Tatra 400 s pozdĺžnymi sedadlovými lavicami, kapacitou 80 cestujúcich (24 na sedenie a 54 na státie) a maximálnou rýchlosťou 50 km/hod., ktorý v pražskej prevádzke zaistil prepravu cestujúcich pri Všesokolskom zlete 1948 a prototyp trolejbusu Tatra 401, ktorý sa v spolupráci s ČKD Praha a Karosou Vysoké Mýto vyrobil v roku 1958. Na rysovacích doskách žiaľ ostali typy Tatra 402 s dĺžkou 18.090 mm a Tatra 403 s dĺžkou 10.140 mm.
Vzhliadnuť tu môžete zástup vozidiel Tatra 805 „Kačena“ prezývaných podľa kolísavého pohybu pri jazde, obrnencov s génmi Tatra – OT-810 či OT-64, ktorý dokázal plávať na vodnej hladine, dizajnovú Tatru 138 z prelomu 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia na ktorú úspešne nadviazala výroba Tatry 148 s viac ako 100 000 vyrobenými kusmi.
Tatra 813 vznikla v 60-tych rokoch 20. storočia z potreby vývoja nového delostreleckého ťahača, no svoje uplatnenie našla aj v civilnej oblasti. Vzhliadnuť ju môžete v prevedení 8×8 KOLOS aj S1 8×8 „Drtikolka“.
Následný vývoj kopřivnických automobilov bol zásadne ovplyvnený rozhodnutím Rady vzájomnej hospodárskej pomoci na základe ktorého bola Tatra výhradným výrobcom terénnych nákladných vozidiel s nosnosťou nad 12 ton. Vývoj novej Tatry 815, ktorá sa vyrábala v rôznych modifikáciách a bola najdlhšie vyrábným vozidlom značky Tatra, trval takmer 10 rokov. Určite vás zaujme vojenský prototyp Tatra 815 VT 8×8 z roku 1974 s pôvodným prevedením kabíny a prototyp cisterny na palivo Tatra 815-6 8×8 LIWA PETRA.
Nástup trhového hospodárstva, zrútenie dovtedajších obchodných vzťahov a striedanie majiteľov našťastie spoločnosť ustála a pokračovala vo vývoji automobilov Tatra 815-2 Terra, Tatra 810 a Tatra 815-7. Pozornosti by nemala uniknúť ani zmienka o patentovom riešení nazývanom King Frame, ktoré v podstate umožnilo pretrvanie tatrováckej koncepcie do dnešných dní.
Ďalšou pomerne zaujímavou kategóriou sú prototypové vozidlá. Za zmienku určite stojí obrnené pancierované vozidlo Tatra 34 s kvapalinou chladeným šesťvalcom, Tatra 31, prototyp pásového traktora V 740, obojživelné malé vozidlo Tatra 801, predchodca „osemstopäťky“ Tatry 803 a 804, pásový obojživelník Tatra 807, kolopásová Tatra 809, z ktorej sa čerpalo pri realizácii projektu OT–810, prototyp dvojnápravového valníka Tatra 116 a Tatry 162 a 165.
Na poschodí múzea si zase prídu na svoje nadšenci historických motocyklov zo zbierky Miroslava Rybičku. Môžete tu vidieť Douglas 35 (1923), Humber 350 (1924), Indian Scout 37 (1927), D-Rad 500 La Mondiale 500 (1928), D- Road 500 (1929), Jawu 500 OHV „Rumpál“, AJS 500 SB8 (1931), Saroleu 600 SV (1931), Triumph N.D. De Luxe (1931), Jawu 350 SV (1934), DKW 200 (1938), Jawu 250 Speciál (1939), Ogar 350 (1948), Eso 500 plochodrážny špeciál (1948), ČZ 125 (1949), ČZ 150 C (1950) a Jawu 50 typ 555 (1959). Na jednotlivých paneloch sa zároveň môžete oboznámiť aj so stručnou históriou výroby železničných vozidiel.
Mohlo by sa zdať, že sme už na konci prehliadky, no nie je to pravda. Osobitnou, no veľmi zaujímavou kategóriou sú expedičné a pretekárske špeciály, ktoré reprezentovali podnik v rôznych krajinách sveta. Zaradiť sem môžeme vozidlá Tatra 805 expedícia Zigmund a Hanzelka, Tatra 138 expedícia Lambaréné, Tatra 815 GTC (Grand Tourist Caravan), či Tatra 815 Rallye Paríž – Dakar. Cestovateľská verzia Tatry 805 s obytnou karosériou bola v počte dvoch kusov postavená pre druhú ázijskú expedíciu inžinierov Jiřího Hanzlku a Miroslava Zikmunda v rokoch 1959 – 1964. Zaujímavosťou je, že zápisy z cesty boli vydané knižne a zvláštna správa číslo 4, ktorá vznikla na požiadanie Sovietskeho zväzu, bola natoľko úprimná, že na niekoľko desiatok rokov spôsobila koniec cestovateľskej dvojice.
Expedičný automobil Lambaréné známy aj po prezývkou Drobček vychádza zo sériového vozidla Tatra 138 6×6 VN vo vojenskom prevedení a pre expedíciu má upravenú skriňovú karosériu z Pragy V3S. Cieľom študentskej expedície, ktorej posádku tvorili organizátor a lekár Peter Bartůnek, psychológ výpravy Miroslav Topinka, navigátor a mechanik Jozef Vavroušek, tlmočník Ľuboš Kropáček, vodič a mechanik Juraj Ptáček, kuchár Klement Kunz, kameraman a fotograf Juraj Stöhr a redaktor Peter Barta bol dovoz liekov, zdravotníckeho materiálu a prístrojov do nemocnice v africkom Gabone. Štart expedície bol 1. januára 1968 o 10:30 na Staromestskom námestí v Prahe a domov sa vrátila 14. septembra 1968, pričom celkovo najazdila viac ako 36 000 kilometrov. Jej cieľ sa však podarilo naplniť len čiastočne, lebo aj napriek urgencií humanitárnych organizácií a oficiálnych inštitúcií bolo posádke z politických dôvodov zakázané vstúpiť do Gabonu. Československá výprava nakoniec svoju pomoc pre nemocnicu v Lambaréné odovzdala na palube francúzskej lode Maugin, ktorá výpravu prepravila z Konga do Etiópie.
Tatra 815 GTC (Grand Tourist Caravan) bola vyrobená v roku 1987 pre expedíciu Tatra okolo sveta realizovanú v rokoch 1987 – 1990 s cieľom propagácie automobilov Tatra a československých výrobkov. Nadstavbu vozidla postavili pracovníci vo vtedajšej Vagónke Studénka. Expedícia síce viedla cez 6 kontinentov, navštívila 61 krajín a celkovo merala 139 860 kilometrov, no kvôli absencii spracovania výsledkov z cesty upadla do zabudnutia.
Závodná Tatra 815 sa zúčastnila slávnej rallye Paríž – Dakar. Zatiaľ čo v roku 1987 obsadila s posádkou Karol Loprais, Radek Stuchara a Jaroslav Krpec druhé miesto, o rok neskôr sa už s posádkou Karol Loprais, Radek Stuchara a Tomáš Mück stala víťazom.
Detskí návštevníci sa môžu povoziť na odrážadlách a oválnej železničke s modelom Slovenskej strely. V obchode so suvenírmi si zase môžete zakúpiť magnetky s vybranými vozidlami, časopisy, šiltovky, mikiny, tričká, modely i rôzne verzie plastových nákladných automobilov Tatra 148 určené nie len pre deti, ale aj ako zberateľská spomienka na naše detstvo.
Múzeum nákladných automobilov sa nachádza na Husovej ulici 1326/13 a je otvorené denne okrem pondelka od 09:00 do 17:00 (od októbra do apríla do 16:00). Objekt múzea je úplne bezbariérový. Hlavný vstup je zaistený nájazdovou plošinou a na presun medzi oboma podlažiami môžete použiť výťah. Ďalšie informácie o múzeu nájdete TU.
| VSTUPNÉ (platné v čase publikovania tejto reportáže) |
|||
| Typ | Nákladné vozidlá | Kombinované (osobné + nákladné vozidlá) |
Slovenská strela |
| Základné | 220,- Kč | 370,- Kč | 250,- Kč |
| Zľavnené * | 160,- Kč | 270,- Kč | 190,- Kč |
| Rodinné | 600,- Kč | 1 000,- Kč | nie je |
| Zdarma | deti do 6 rokov, organizované návštevy materských škôl, pedagogický sprievod (1 osoba na 20 žiakov / študentov), ZŤP-S aj s doprovodom, držitelia preukazu člena Asociácie múzeí a galérií, Zväzu múzeí v Českej republike, Rady galérií Českej republiky, Rady galérií Českej republiky PRESS, zamestnaneckých preukazov Krajského úradu MSK a vlastníci voľných vstupeniek Múzea Novojičínska |
||
| * platí pre seniorov nad 65 rokov, študentov od 16 do 26 rokov po predložení preukazu, deti od 6 do 15 rokov, držiteľov preukazu ZŤP, organizované návštevy základných a stredných škôl (1x pedagogický sprievod na 20 žiakov zadarmo) a držiteľov preukazu ISIC, Senior pas, Rodinný pas a Beskydy Valašsko Card. POZOR! Na prehliadku Slovenskej strely sa nevzťahuje zľavnené, resp. bezplatné vstupné pre organizované návštevy materských a základných škôl a držiteľov preukazu ISIC, Senior pas, Rodinný pas a Beskydy Valašsko Card. |
|||
Čas ubehol ako voda a hoci by sme v Kopřivniciach navštívili aj ďalšie nemenej zaujímavé dopravné múzeá, neostávalo nám nič iné ako sa so sklopenými ušami vrátiť na stanicu a nastúpiť do pristaveného tatrováckeho motoráku.
Či sa to niekomu páčilo alebo nie, čakala nás spiatočná cesta cez Bylnice do Trenčianskej Teplej, ktorá sa niesla v celku pokojnej atmosfére. Zatiaľ čo si niektorí cestujúci dopriali zaslúžený odpočinok, iní si vymieňali zážitky z výletu, pochutnávali si na občerstvení, pozorovali okolitú krajinu, alebo zo stanovišťa motorvodiča dokumentovali našu jazdu. Skrátka každý podľa svojej chuti. 😎
Ani sme sa nenazdali a boli sme v cieli našej expedície – v domovskej stanici Trenčianska Teplá. Rozlúčili sme sa s vlakovým personálom a spravili zopár záverečných fotografií.
Zážitkový výlet Hurvínkom do Múzea Tatra Kopřivnice bol definitívne za nami a pred nami už bola iba spiatočná jazda Považanom do hlavného mesta. No ak by ste čakali, že na druhý deň sme si dopriali zaslúžený odpočinok, mýlite sa. Čakala nás totiž rovnako zaujímavá zážitková jazda Albatros klubu na lesnú železnicu Kemence v Maďarsku. No keďže sme v Kopřivniciach nestihli navštíviť všetky dopravné múzea, určite sa tam ešte niekedy vrátime. P. S. Nezabudnite si spolu s nami zaspomínať na niekdajšiu znelku železničnej stanice Trenčianska Teplá.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Ľubomír Nádaždy
Tatrou do Tatry
Slovenská strela
Nákladné automobily
Motocykle
Suveníry a občerstvenie
Be the first to comment