SLOVENSKO – Najväčšie motoristické podujatie 500 km slovenských je úspešne za nami. Ak patríte k našim sledovateľnom na Facebooku, tak už určite viete, že sme pre vás túto akciu zmapovali na viacerých lokalitách. A hoci sme nemohli byť úplne všade, o pekné fotografie rozhodne nebola núdza. Veď napokon posúďte sami.
Nevšedné stretnutie historických vozidiel pred Múzeom dopravy
Ešte sme si ani poriadne nevydýchli z akcie Svätofloriánska električka (reportáž už čoskoro) a už sme sa presúvali na Šancovu 1/B v hlavnom meste, kde sa v industriálnych objektoch z 19. storočia nachádza STM-Múzeum dopravy. Práve na tomto mieste sa totiž v nedeľu 25. mája 2025 v popoludňajších hodinách postupne začali schádzať účastníci legendárneho motoristického podujatia 500 km slovenských, aby počas nasledujúcich dní postupne prešli cca 800 km od Tatier k Dunaju. Medzi posádkami neboli len veteránisti zo Slovenska a susednej Českej republiky, ale aj z Rakúska, Poľska, Nemecka, Francúzka, Belgicka, Holandska, Luxemburska, Hongkongu, či Veľkej Británie. Určite budete s nami súhlasiť, že fotky z tohto miesta vyzerajú sťaby z dobového plagátu.
K umocneniu atmosféry zaiste prispela aj dobová hudba a sprievodné slovo fundovaných moderátorov, ktorí postupne predstavovali jednotlivé vozidlá. Kto sa teda rozhodol zavítať na prehliadku dopravného múzea, mal jedinečnú príležitosť obdivovať celú plejádu historických automobilov domácej i zahraničnej produkcie. Medzi návštevníkmi síce spočiatku boli najmä motoristickí nadšenci, no s pribúdajúcim časom sem prišla aj početná skupina rodín s deťmi a tých skôr narodených, ktorí si mnohé z týchto vozidiel ešte dodnes pamätajú. A zatiaľ čo prítomná verejnosť obdivovala dobovú techniku, jej majitelia registrovali svoje vozidlá a dávali na ne pridelené štartové čísla. Niektorí z nich sa následne presunuli na prehliadku múzea a drobné občerstvenie, iní sa pustili do družnej debaty v rámci veteránskej komunity.
S pribúdajúcim časom atmosféra postupne graduje
Pár minút po 16-tej hodine začala atmosféra postupne gradovať. Na zhlaví odstavného koľajiska vedúceho až do priestorov Múzea dopravy už totiž vrčal dieselektrický štvornápravový rušeň 742.384-1 (ex T 466.2) „Čmeliak“ s dvojicou prázdnych autovozňou, ktorý sa následne pomaly vydal k nakladacej rampe.
Historické automobily boli medzitým odstavené v ôsmych sektoroch podľa čísla konkrétneho vozňa, pričom za predným sklom mali umiestnené označenie vozňa a poschodia na ktoré budú umiestnené. Jednotlivé posádky postupne začali štartovať motory a pomaly sa presúvali k hornej, resp. dolnej nakladacej rampe, vybrali si z kufra potrebnú batožinu a čakali na pokyn organizátora.
Keď na nich prišla rada a svojho veterána zaparkovali na pristavenom vozni, pracovníci železníc ho dôkladne zabezpečili proti pohybu. Špeciálny vozeň naložený desiatimi automobilmi železničiari následne odposunovali na vedľajšiu koľaj a k nakladacej rampe pristavili ďalší prázdny autovozeň. Na bezpečnosť celej cca 3-hodinovej akcie, ktorá sa tešila značnému záujmu verejnosti, dohliadali pracovníci polície. Po jej skončení sa osem plne naložených vozňov spojilo do ucelenej súpravy a odstavilo na odstavnom koľajisku pri múzeu. Účastníci akcie sa presunuli do neďalekého hotela, aby si oddýchli pred cestou do Vysokých Tatier.
Mimoriadny autovlak je pripravený na odchod, alebo neobyčajná cesta po Slovensku sa začína
V pondelok ráno bolo na hlavnej stanici neobyčajne rušno. Železničiari k odstaveným autovozňom pripojili motorový rušeň 736.102-5 „Malý somár“, ktorý ich následne zaposunoval k 1. nástupišťu. Na peróne sa medzitým pomaly schádzali účastníci akcie, aby sa špeciálnym vlakom presunuli do cieľovej stanice v Poprade. Na ich tvárach bolo badať dobrú náladu a vzrušenie z toho, čo ich v nasledujúcich dňoch čaká. No zatiaľ čo oni medzi sebou viedli družnú debatu a čakali na pristavenie osobných vozňov, hlavní organizátori sa ocitli v živom vstupe do Ranných Novín televízie JOJ.
Odchod mimoriadneho autovlaku 500 km slovenských bol síce plánovaný na 08:47, no vzhľadom na oneskorené pristavenie osobných vozňov a ich následné pripojenie k autovozňom sa jeho odchod o pár desiatok minút oneskoril. Okrem nástupu cca 170. účastníkov a členov organizačného tímu bolo totiž potrebné do vlaku naložiť aj ich batožinu a občerstvenie.
Pár minút po deviatej hodine nastal ten dlho očakávaný okamih, na ktorý sme všetci s napätím čakali. Spolu s ďalšími nadšencami motorizmu a histórie železníc sme už stáli na šiestom i druhom nástupišti a dokumentovali odjazd mimoriadneho expresu 500 km slovenských na čele ktorého bol elektrický rušeň 350.020-4 „Gorila“ v retro nátere. Tak teda Pripraviť sa! Pozor! Odjazd!
Po odchode autovlaku ostali na stanici už len bežní cestujúci a my sme sa voľky-nevoľky vydali za povinnosťami všedného dňa. Po príchode do Popradu sa veteránisti spolu s organizačným tímom presunuli na Sobotské námestie v Spišskej Sobote, kde sa od 14-tej hodiny konal komentovaný príjazd jednotlivých posádok plný zaujímavostí zo štartovnej listiny. Vyvrcholením dňa bolo vypravenie mimoriadneho historického vlaku pre účastníkov akcie na čele s rušňami T 478.3300 „Okuliarnik““ a T 466.0254 „Pielstick“ z Popradu cez Kežmarok do Tatranskej Lomnice, ktorý sa tešil pozitívnej odozve jednotlivých posádok.
Prvá etapa viedla cez malebné zákutia Vysokých Tatier
V utorok ráno sa do Ranných Novín televízie JOJ zo Sobotského námestia v Spišskej Sobote naživo prihlásila redaktorka Maja Pavlíková, ktorá v rozhovore s organizátorkou Máriou Homolovou priblížila divákom trasu prvej, tatranskej, etapy. Na účastníkov zrazu medzitým čakalo ďalšie nemenej zaujímavé prekvapenie. Vďaka občianskemu združeniu Tatranské historické električky boli totiž z Tatranskej Lomnice do Popradu prepravení historickými električkami Ganz #22 „Kométa“ + T.E.V.D. #16 a EMU 89.0009 „Trojča“. My sme síce mali v pláne cestovať vlakom priamo do Spišskej Soboty, no vzhľadom na 30-minútové meškanie Expresu 603 „Tatran“ a zmeškanie nadväzného spoja sme sa nakoniec rozhodli najprv zdokumentovať príjazd legendárnych električiek. A urobili sme dobre. Následný peší presun na Sobotské námestie bol totiž len o 7 minút dlhší ako zo železničnej stanice Poprad-Spišská Sobota.
Zatiaľ čo sa veteránisti vracali späť do Spišskej Soboty, obyvatelia i návštevníci mesta chodili medzi vozidlami a mobilom i fotoaparátom v ruke nadšene obdivovali precíznu prácu našich predkov.
S pribúdajúcim časom sa pri veteránoch začali postupne objavovať aj ich majitelia a pripravovať sa na odjazd. Kontrolovali motory, karburátory, leštili sklá i karosérie a na kapotu lepili štítky so svojimi menami. O slovo sa neskôr prihlásil aj nám neznámy moderátor, ktorý prítomným návštevníkom priebežne predstavoval jednotlivé posádky.
Nepochybne najväčším magnetom bol komentovaný odjazd historických vozidiel, ktoré od 11:30 v pravidelnom 15-sekundovom intervale vyrážali na prvú etapu cez Malú Frankovú, Kežmarok a Tatranskú Javorinu do cieľa pri Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici.
Po odchode návštevníkov Sobotské námestie rázom osirelo a my sme zvažovali čo s obedom. No keďže v neďalekej reštaurácii nám vedeli za lacnejší peniaz spraviť iba vyprážaný syr s hranolkami, alebo bryndzové pirohy, rozhodli sme sa za pomoci Tatranských elektrických železníc radšej presunúť do Starého Smokovca a vyskúšať šťastie v niektorom z tamojších gastronomických zariadení. Obľúbená palacinkáreň Tatracinka žiaľ ako na potvoru ukončila svoju činnosť a tak sme nakoniec skončili pri poctivom slepačom vývare s rezancami a zeleninou, ku ktorému sme si dali malú kofolu.
Legendárne automobily si našli svojich priaznivcov aj v Tatranskej Lomnici
Po príchode na konečnú stanicu v Tatranskej Lomnici sme sa cez neďaleký park pomaly presunuli ku Grandhotelu Praha, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti chátrajúcej budovy stanice kabínkovej lanovky na Skalnaté Pleso (vstup do nej je už ohradený plotom). Keď sme dorazili na miesto určenia, po príjazdovej ceste už priebežne prichádzali jednotliví účastníci, ktorí na neveľkom parkovisku postupne parkovali svoje vozidlá.
Vzhľadom na plynulosť príjazdu veteránov bolo síce jeho dokumentovanie spočiatku mierne problematické, no obyvatelia i návštevníci Tatier si neskôr mohli pozrieť nablýskané vozidlá v plnej paráde. Veď napokon posúďte sami.
Ani sme sa nenazdali a prišiel čas nášho návratu späť do hlavného mesta. No ešte predtým ako sme nasadli do pravidelného spoja Tatranských elektrických železníc, zavítali sme do rodinnej cukrárne Bobčo a pochutnali si na Krtkovej torte a 0,5l kofole.
Výstavu veteránov v Turčianskych Tepliciach si nenechali ujsť ani žiaci a študenti tamojších škôl
Po jednodňovej prestávke sme štvrtok ráno opätovne pokračovali v mapovaní 500 km slovenských. Naše kroky tentokrát viedli do Turčianskych Teplíc, kde v stredu podvečer postupne dorazili jednotlivé posádky. Druhá etapa rallye, spojená s výstavou vozidiel pri Hoteli Grand Jasná, viedla z Tatranskej Lomnice cez Štrbské Pleso, Liptovský Ondrej, Liptovský Mikuláš, Demänovskú dolinu, Ružomberok a Turčiansku Štiavničku až do kúpeľného mesta, kde ich s nadšením očakávalo veľké množstvo obyvateľov i návštevníkov.
Po príchode do Turčianskych Teplíc a zakúpení magnetky na pamiatku v miestnom informačnom centre sme sa presunuli na pešiu zónu, kde medzitým prebiehala medzinárodná výstava veteránov rôznych značiek a rokov výroby. Túto nevšednú udalosť si nenechali ujsť ani žiaci a študenti tamojších škôl, ktorí spolu s učiteľkami obdivovali zúčastnenú techniku a robili si selfie na pamiatku.
Jedným z účastníkov 500 km slovenských bol aj tentokrát moderátor televízie JOJ Janko Mečiar s manželkou, ktorý z tohto miesta spravil do televízie dva živé vstupy. A hoci mal so svojim vozidlom Oldsmobil Holiday menšie technické problémy, nakoniec predsa len dorazil do cieľa.
„Nádherné podujatie. Klobúk dole pred všetkými, ktorí sa s láskou starajú o tieto nablýskané vozidlá. Keď si uvedomím, že ich oprava nie je jednoduchá, musí to stať značné množstvo financií,“ povedala nám jedna z návštevníčok. „Pravidelne chodievam na takéto akcie a toto je jedna z najlepších.“ „Aj my máme svoj veterán klub, ale toto je úplne iná liga,“ uviedol primátor mesta Mgr. Igor Hus.
Zatiaľ čo sa jednotlivé posádky starostlivo pripravovali na ďalšiu etapu, prítomní diváci sa pomaly zhromažďovali pozdĺž štartového poľa a netrpezlivo čakali na odjazd veteránov. Prvé vozidlá sa vydali na cestu o 13:30 a ich trasa viedla cez Kremnicu, Žiar nad Hronom, Nitru a Hrubú Boršu až do cieľa na Námestí Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Dokumentácia odjazdu však nebola až taká jednoduchá, lebo niektorí organizátori v reflexných vestách sa fotografom postavili rovno do záberu.
A keď z pešej zóny odišla aj posledná „bojaschopná“ posádka, v neďalekej Kolibe Zuzanka sme si pochutnali na cesnakovej polievke s krutónmi, bryndzových haluškách so slaninkou a 0,5l kofole.
Čo čert nechcel, na spiatočnej ceste nastali menšie dopravné komplikácie. Nakoľko sa pri Hornej Štubni pokazil nákladný vlak a železničná trať bola nepriechodná, osobný vlak do Vrútok meškal 46 minút. „Keby som to bol vedel, mohol som sa ešte kúpať,“ poznamenal s humorom jeden z návštevníkov. „Keby to mali prepojené, mohli to meškanie hlásiť aj na kúpalisku. Lenže oni to prepojené nemajú.“ No keďže pri tak veľkom meškaní sa už prípojné vlaky nedali stihnúť, sprievodkyňa nám ochotne vystavila Meškanku. Tá nás oprávňovala cestovať do hlavného mesta najbližším možným spojom. Ešte že tak. V opačnom prípade by sa nám už príjazd vozidiel nepodarilo stihnúť.
Príjazd do Bratislavy za svitu Luny cez Starý most
Keď sme vo večerných hodinách dorazili na Šafárikovo námestie v Bratislave, pri Starom moste už čakala početná skupina fotografov, ktorá si rovnako ako my nenechala ujsť prejazd historických vozidiel cez túto technickú pamiatku. Museli sme si ale dávať veľký pozor. Keďže organizátori aj napriek prítomnosti dopravného dispečingu o pozdržanie premávky električiek pravdepodobne nepožiadali, jednotlivé posádky prechádzali mostom pomedzi riadne električkové spoje. Je síce pravda, že sme sa na tomto mieste snažili pre vás spraviť viacero dokumentačných záberov, no vzhľadom na svetelné podmienky a plynulosť dopravy z toho nakoniec vzniklo iba krátke video.
Presunuli sme sa teda do cieľa pred nákupným centrom Eurovea, kde sa nám podarilo zdokumentovať príjazd posledných účastníkov, ktorí tu postupne odstavovali svoje vozidlá. O pár desiatok minút neskôr sme síce museli výstavnú plochu opustiť, no ponad prenosné zábrany sme vyhotovili viacero nočných fotografií.
Hurá na Pezinskú Babu a dobrý obed v Stupave
Hoci sme boli po predošlom dni viac ako unavení, naše veteránske srdce nám nedovolilo ostať v posteli dlhšie. Práve naopak. Keď sme pred 08:30 dorazili k Eurovei, stretli sme tam viacero ľudí, ktorí si rovnako ako my prišli pozrieť zúčastnené vozidlá. Niektorí sa tu zastavili cestou do školy, či práce, iní v rámci voľného času, nakupovania a iných aktivít.
Účastníci závodu postupne prichádzali k svojim automobilom a pripravovali sa na záverečnú štvrtú etapu v podobe jazdy pravidelnosti na Pezinskej Babe. Štart jednotlivých posádok prebehol o 30 minút neskôr a nenechalo si ho ujsť viacero domácich i zahraničných návštevníkov a zamestnancov okolitých podnikov.
Po odchode „bojaschopných“ veteránov a výdatných raňajkách domácej produkcie sme sa za pomoci prímestského autobusu číslo 219 presunuli do centra Stupavy, kde sa pred hotelom a reštauráciou Arkády Hof konala výstava vozidiel 500 km slovenských. Jednotlivé posádky prichádzali na miesto určenia podľa vopred stanoveného času, ktorý mali uvedený v itinerári. Kto prišiel skôr, odstavil svojho veterána na ulici Pri majeri a čakal kým bude môcť prejsť prejazdovou kontrolou. V opačnom prípade by mu totiž boli udelené trestné body. A keď si o pár minút neskôr pochutnávali na dobrom obede, prítomná verejnosť obdivovala zúčastnenú techniku. Jeden z organizátorov v červenom tričku a reflexnej veste síce namietal, že vstup do vonkajšieho areálu hotela je z dôvodu uzavretej spoločnosti pre verejnosť uzavretý, no na celkovú dokumentáciu to žiadny vplyv nemalo.
Výstava pred nákupným centrom Eurovea, alebo detičky závodia ako o život
Cca o 14:00 sa jednotlivé posádky postupne vrátili späť na Námestie Milana Rastislava Štefánika v Bratislave, kde ich moderátor podujatia priebežne spovedal v cieľovej rovinke.
No kým veteránisti po celom týždni zaslúžene oddychovali na pive, kofole a iných pochutinách, prítomná verejnosť s fototechnikou v ruke nadšene obdivovala nablýskané vozidlá. V niektorých prípadoch ste sa síce pri fotení museli obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti, no výsledný efekt stál naozaj za to. Ako by nie. Tohtoročnou nesúťažnou kategóriou totiž boli Autá snov z plagátov, kde zažiarili fantastické autá z 80-tych rokov minulého storočia i najnovšie kúsky zo súčasnosti.
Na prvý pohľad by sa síce mohlo zdať, že príjazdom do hlavného mesta už bolo to najlepšie za nami, no opak bol pravdou. Pred sochou Octahedral body v novej časti Eurovey v blízkosti Mosta Apollo sa totiž pred 16-tou hodinou zišlo 40 detí z ružinovských materských škôl, ich rodinných príslušníkov a zvedavých návštevníkov, aby si v rámci sprievodnej akcie 100 metrov Bratislavských zmerali sily v pretekoch na retro šľapacích autíčkach Škoda 1 000 MB. Pre nás dospelých to možno bolo iba spestrenie podujatia, no malí závodníci to brali naozaj smrteľne vážne. Každý z nich totiž pretekal ako život, aby pre pre svoju škôlku vyhral šľapacie autíčko a pre rodičov osobný automobil s plnou nádržou na víkend zdarma. Víťazom chcel byť naozaj každý, no na prvom mieste sa nakoniec umiestnila Nela Šandorová zo Štátnej materskej školy na Tomášikovej ulici. Víťazke srdečne gratulujeme a ostatným súťažiacim ďakujeme za úžasnú vytrvalosť a dobrú reprezentáciu svojej škôlky. Pre úplnosť ešte doplníme, že pretekárske kombinézy pre všetky deti zabezpečil Bratislavský samosprávny kraj a mediálnym partnerom bola detská televízia JOJko.
Po krátkej prestávke na občerstvenie v podobe piva, kofoly a hranoliek s kečupom sme sa opätovne pustili do mapovania atmosféry podujatia. Cca o 18:00 však organizátori z neznámych dôvodov verejnosť poslali za prenosné zábrany a to aj napriek tomu, že najbližších 165 minút sa okrem slučkového premietanie fotiek z rallye na veľkoplošnej obrazovke nič podstatné nedialo.
Záverečné vyhodnotenie a zopár postrehov našej redakcie
Keď nad Euroveou konečne nastala tma, organizátori podujatia vrcholili s prípravami na slávnostné vyhodnotenie medzinárodnej rallye. Pätnásť minút pred deviatou večer sa slova postupne ujali Mária Homolová, manažér pretekov Šimon Hůlka, čestný prezident 500 km slovenských Karol Pavlů a ďalší, aby jednotlivým posádkam, oficiálnym partnerom a širokej verejnosti oficiálne predstavili víťazov jednotlivých kategórií podľa objemu motora a roku výroby. Fotodokumentácia ocenených účastníkov však nebola jednoduchá, lebo hlavné pódium bolo umiestnené veľmi nelogicky. Oficiálne výsledky síce na stránkach 500 km slovenských ešte nenájdete, no po mailovej komunikácii s organizátorom si ich môžete pozrieť v tomto PDF súbore.
Záverečnou bodkou za tohtoročným podujatím bolo premietanie oficiálneho dokumentu 500 km slovenských, ktorý počas počas niekoľkých minút zmapoval celý priebeh podujatia od registrácie a nakládky vozidiel pri STM-Múzeu dopravy, cez jazdu autovlakom do Popradu a jednotlivé súťažné etapy od Tatier k Dunaju až do cieľa v hlavnom meste. Vďaka organizátorke Márii Homolovej si ho teraz môžete pozrieť aj vy.
Medzinárodná akcia 500 km slovenských sa stala pevnou súčasťou kalendára auto-moto podujatí u nás i v zahraničí a každoročne sa teší veľkému záujmu domácich i zahraničných účastníkov, odbornej i laickej verejnosti. Zatiaľ čo jednotlivé posádky počas týždňa postupne spoznávajú malebné zákutia našej vlasti, široká verejnosť môže obdivovať nablýskané veterány v dedinách a mestách naprieč republikou. Je síce pravda, že bezpečnosť účastníkov a plynulosť premávky je vždy na prvom mieste, no organizátori by v rámci možností mohli byť k fotografom a bežnej verejnosti o niečo zhovievavejší. A to nie len v rámci jednotlivých etáp, ale aj v samotnej Bratislave. Za zmienku určite stojí aj väčšia propagácia registrácie a následnej nakládky vozidiel na autovlak, ktorá by do priestorov Múzea dopravy prilákala oveľa viac návštevníkov. No aj napriek menším chybičkám krásy môžeme toto podujatie hodnotiť pozitívne a už teraz sa tešíme na jeho ďalší ročník.
Za poskytnutie ďalších fotografií a oficiálneho videa ďakujeme pani Márii Homolovej z 500 km slovenských
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo, Ľubomír Nádaždy a 500 km slovenských
Video: 500 km slovenských (Réžia: Ondrej Kroutil; Strih: Matej Mlynár; Kamera: JeTma)
Registrácia, nakládka a odjazd z Bratislavy
Cesta po Slovensku
A opäť v Bratislave
Fotodokumentácia od organizátora
Be the first to comment